10. kapitola
O dobrom pastierovi
1Veru, veru vám hovorím: Kto nevchádza do ovčinca dvermi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor. 2Kto však dvermi vchádza, je pastier oviec. 3Tomu vrátnik otvára, ovce počúvajú jeho hlas, a on volá po mene svoje ovce a vyvádza ich. 4Keď vyženie všetky svoje ovce, ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas; 5cudzieho však nebudú nasledovať, ale utečú od neho, pretože nepoznajú hlas cudzích (ľudí). 6Ježiš im povedal toto prirovnanie, ale oni nerozumeli, čo im hovoril. 7I povedal im Ježiš znova: Veru, veru vám hovorím: Ja som dvere k ovciam. 8Tí, čo prišli predo mnou, sú samí zlodeji a lotri, ale ovce ich neposlúchali. 9Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu. 10Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! 11Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. 12Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; 13nájomník uteká, pretože je nájomník, a nedbá o ovce. 14Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje, 15ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce. 16Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. 17Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal. 18Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca. 19Pre tieto reči zase vznikla roztržka medzi Židmi. 20Mnohí z nich hovorili: Démonom je posadnutý a blaznie; čo Ho počúvate? 21Iní zas vraveli: To nie sú reči posadnutého; či démon môže otvárať slepým oči?