Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

10. kapitola

O dobrom pastierovi

1 Veru, veru vám hovorím: Kto nevchádza do ovčinca dvermi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor.
2 Kto však dvermi vchádza, je pastier oviec. 3 Tomu vrátnik otvára, ovce počúvajú jeho hlas, a on volá po mene svoje ovce a vyvádza ich. 4 Keď vyženie všetky svoje ovce, ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas; 5 cudzieho však nebudú nasledovať, ale utečú od neho, pretože nepoznajú hlas cudzích (ľudí). 6 Ježiš im povedal toto prirovnanie, ale oni nerozumeli, čo im hovoril. 7 I povedal im Ježiš znova: Veru, veru vám hovorím: Ja som dvere k ovciam. 8 Tí, čo prišli predo mnou, sú samí zlodeji a lotri, ale ovce ich neposlúchali. 9 Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu. 10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! 11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. 12 Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; 13 nájomník uteká, pretože je nájomník, a nedbá o ovce. 14 Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje, 15 ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce. 16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. 17 Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal. 18 Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca. 19 Pre tieto reči zase vznikla roztržka medzi Židmi. 20 Mnohí z nich hovorili: Démonom je posadnutý a blaznie; čo Ho počúvate? 21 Iní zas vraveli: To nie sú reči posadnutého; či démon môže otvárať slepým oči?

Ježiš na slávnostiach posvätenia chrámu

22 V Jeruzaleme nastali slávnosti posvätenia chrámu; a bola zima.
23 Keď sa Ježiš prechádzal v chráme v sieni Šalamúnovej, 24 obkľúčili Ho Židia a spýtali sa Ho: Dokedy nám budeš držať dušu (v napätí)? Ak si ty Kristus, povedz nám otvorene. 25 Ježiš im riekol: Povedal som vám, a neveríte; skutky, ktoré činím v mene svojho Otca, svedčia o mne. 26 Ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec. 27 Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. 28 Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. 29 Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. 30 Ja a Otec sme jedno. 31 Nato Židia zase zdvihli kamene, aby Ho kameňovali. 32 Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od Otca: pre ktorý z nich ma kameňujete? 33 Odpovedali Mu Židia: Pre dobrý skutok Ťa nekameňujeme, ale pre rúhanie, že sa Ty, človek, robíš Bohom. 34 Odpovedal im Ježiš: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste. 35 Keď tých, ktorým bolo hovorené slovo Božie, pomenovali bohmi - a Písmo nemôže byť zrušené! - 36 prečo tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa! preto, že som povedal: Syn Boží som? 37 Ak nečiním skutky svojho Otca, neverte mi, 38 ale ak ich činím, aj keď ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi. 39 Znovu Ho teda chceli zlapať, ale ušiel im z rúk 40 a odišiel späť za Jordán, na miesto, kde Ján spočiatku krstil, i zostal tam. 41 A mnohí prišli k Nemu a hovorili si: Ján síce nevykonal znamenie, ale čo Ján povedal o Ňom, je všetko pravdivé. 42 A mnohí tam v Neho uverili.