15. kapitola
Chválospev nad víťazstvom
1Vtedy Mojžiš a Izraelci spievali Hospodinovi túto pieseň: Ja budem spievať Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil; kone i jazdcov vrhol do mora. 2Silou a chválospevom je mi Hospodin; stal sa mi záchranou. On je môj Boh, budem Ho oslavovať; Boh môjho otca, budem Ho zvelebovať. 3Hospodin je bojovník; Hospodin Jeho meno. 4Vozy faraónove a jeho vojsko vrhol do mora: jeho najlepší bojovníci utonuli v Červenom mori. 5Prúdy vôd ich zakryli; zapadli do hlbín ako kameň. 6Tvoja pravica, Hospodine, sa preslávila. Tvoja pravica, Hospodine, rozdrvila nepriateľa. 7Veľkosťou svojej veleby zrazil si svojich protivníkov; vypustil si svoj hnev, ktorý ich strávil ako strnisko. 8Dychom z tvojich nozdier nahromadili sa vody, ich prúdy sa postavili ako hrádza, prívaly vôd stuhli uprostred mora. 9Nepriateľ povedal: Naháňať ich budem, kým ich nedobehnem, rozdelím korisť, vyplní sa moja žiadosť na nich; vytasím svoj meč; zahladí ich moja ruka. 10Zavial si svojím vetrom, pokrylo ich more, ponorili sa ako olovo v mohutných vodách. 11Hospodine, kto je medzi bohmi rovný Tebe? Kto je tak ako Ty velebný v svätosti, hrozný v slávnych činoch a robiaci zázraky? 12Vystrel si pravicu, pohltila ich zem. 13Milosťou si viedol ľud, ktorý si vykúpil, a mocne sprevádzal k svätému príbytku. 14Počuli to národy, triasli sa, úzkosť zachvátila obyvateľov Filištínska. 15Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu, mocnárov Moábu pochytila triaška; občania Kanaánu stratili odvahu. 16Padol na nich strach a hrôza; pre veľkosť Tvojho ramena zamĺkli sťa kameň, kým Tvoj ľud neprejde, Hospodine, kým neprejde ľud, ktorý si vykúpil. 17Dovedieš ho a zasadíš na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si urobil svojím príbytkom, Hospodine, do svätyne, Pane, čo Tvoje ruky založili. 18Hospodin kraľuje na večné veky!