Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

15. kapitola

Chválospev nad víťazstvom

1 Vtedy Mojžiš a Izraelci spievali Hospodinovi túto pieseň: Ja budem spievať Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil; kone i jazdcov vrhol do mora.
2 Silou a chválospevom je mi Hospodin; stal sa mi záchranou. On je môj Boh, budem Ho oslavovať; Boh môjho otca, budem Ho zvelebovať. 3 Hospodin je bojovník; Hospodin Jeho meno. 4 Vozy faraónove a jeho vojsko vrhol do mora: jeho najlepší bojovníci utonuli v Červenom mori. 5 Prúdy vôd ich zakryli; zapadli do hlbín ako kameň. 6 Tvoja pravica, Hospodine, sa preslávila. Tvoja pravica, Hospodine, rozdrvila nepriateľa. 7 Veľkosťou svojej veleby zrazil si svojich protivníkov; vypustil si svoj hnev, ktorý ich strávil ako strnisko. 8 Dychom z tvojich nozdier nahromadili sa vody, ich prúdy sa postavili ako hrádza, prívaly vôd stuhli uprostred mora. 9 Nepriateľ povedal: Naháňať ich budem, kým ich nedobehnem, rozdelím korisť, vyplní sa moja žiadosť na nich; vytasím svoj meč; zahladí ich moja ruka. 10 Zavial si svojím vetrom, pokrylo ich more, ponorili sa ako olovo v mohutných vodách. 11 Hospodine, kto je medzi bohmi rovný Tebe? Kto je tak ako Ty velebný v svätosti, hrozný v slávnych činoch a robiaci zázraky? 12 Vystrel si pravicu, pohltila ich zem. 13 Milosťou si viedol ľud, ktorý si vykúpil, a mocne sprevádzal k svätému príbytku. 14 Počuli to národy, triasli sa, úzkosť zachvátila obyvateľov Filištínska. 15 Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu, mocnárov Moábu pochytila triaška; občania Kanaánu stratili odvahu. 16 Padol na nich strach a hrôza; pre veľkosť Tvojho ramena zamĺkli sťa kameň, kým Tvoj ľud neprejde, Hospodine, kým neprejde ľud, ktorý si vykúpil. 17 Dovedieš ho a zasadíš na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si urobil svojím príbytkom, Hospodine, do svätyne, Pane, čo Tvoje ruky založili. 18 Hospodin kraľuje na večné veky! 19 Lebo keď kone faraónove s vozmi i jazdcami vošli do mora, Hospodin vrátil na nich morské vody; Izraelci však prešli po suchu prostriedkom mora. 20 Prorokyňa Mária, sestra Áronova, vzala do ruky bubon, za ňou vyšli všetky ženy s bubnami v chorovode. 21 Mária im odpovedala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil, kone a jazdcov vrhol do mora.

Horké vody v Máre

22 Potom sa pohol Mojžiš s Izraelom od Červeného mora a vyšli na púšť Šúr; tri dni šli po púšti a nenašli vodu.
23 Tak prišli do Máry, ale v Máre nemohli piť vodu, lebo bola horká. Preto sa volá Mára. 24 Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť? 25 I volal k Hospodinovi o pomoc a Hospodin mu ukázal drevo; on ho hodil do vody a vody osladli. Tam dal ľudu ustanovenie i právne predpisy a tam ho skúšal. 26 Riekol: Ak skutočne budeš poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť, čo je správne v Jeho očiach, ak poslúchneš Jeho prikázania a budeš zachovávať všetky Jeho ustanovenia, nijaké choroby, ktoré som dopustil na Egypt, nedopustím na teba, lebo ja, Hospodin, som tvoj lekár. 27 Potom prišli do Élimu; tam bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem. Utáborili sa pri vodách.