3. kapitola
6On nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. 7Ak už služba smrti, literami do kameňa vyrytá, bola taká slávna, že synovia izraelskí nemohli hľadieť do tváre Mojžišovej pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, 8akože by služba Ducha nebola omnoho slávnejšia? 9A keď už služba odsúdenia bola slávna, o čo slávnejšia je služba ospravedlnenia? 10Lebo aj to, čo bolo slávne, stráca slávu v porovnaní s touto prenesmiernou slávou. 11Veď keď je slávne, čo sa pominie, omnoho slávnejšie je, čo zostáva. 12Keď teda takúto nádej máme, počíname si celkom otvorene, 13a nie ako Mojžiš, ktorý si položil závoj na tvár, aby synovia izraelskí nehľadeli na koniec toho, čo bolo pominuteľné. 14Ale ich myseľ sa zatvrdila. Ten istý závoj ostáva totiž až do dnešného dňa pri čítaní starej zmluvy a neodkrýva sa, lebo ho odstraňuje (len) Kristus. 15Až po dnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží im závoj na srdci. 16Ale hneď, ako sa obráti k Pánovi, závoj padne. 17Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. 18My všetci akoby v zrkadle vidíme s odkrytou tvárou slávu Pánovu, keď Duch Pánov premieňa nás v ten istý obraz zo slávy do slávy.