Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

3. kapitola

Stará a nová zmluva

1 Začíname zase odporúčať samých seba? Či vari potrebujeme, ako niektorí iní, odporúčajúce listy pre vás alebo od vás?
2 Vy ste naším listom, vpísaným nám do srdca, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 3 Veď je zjavné, že ste listom Kristovým, ktorý sme my písali svojou službou a napísali nie černidlom, ale Duchom Boha živého, nie na kamenné dosky, ale na mäsité dosky sŕdc. 4 Takúto dôveru máme skrze Krista k Bohu. 5 Niežeby sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, už ako sami zo seba, ale naša schopnosť je z Boha. 6 On nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. 7 Ak už služba smrti, literami do kameňa vyrytá, bola taká slávna, že synovia izraelskí nemohli hľadieť do tváre Mojžišovej pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, 8 akože by služba Ducha nebola omnoho slávnejšia? 9 A keď už služba odsúdenia bola slávna, o čo slávnejšia je služba ospravedlnenia? 10 Lebo aj to, čo bolo slávne, stráca slávu v porovnaní s touto prenesmiernou slávou. 11 Veď keď je slávne, čo sa pominie, omnoho slávnejšie je, čo zostáva. 12 Keď teda takúto nádej máme, počíname si celkom otvorene, 13 a nie ako Mojžiš, ktorý si položil závoj na tvár, aby synovia izraelskí nehľadeli na koniec toho, čo bolo pominuteľné. 14 Ale ich myseľ sa zatvrdila. Ten istý závoj ostáva totiž až do dnešného dňa pri čítaní starej zmluvy a neodkrýva sa, lebo ho odstraňuje (len) Kristus. 15 Až po dnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží im závoj na srdci. 16 Ale hneď, ako sa obráti k Pánovi, závoj padne. 17 Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. 18 My všetci akoby v zrkadle vidíme s odkrytou tvárou slávu Pánovu, keď Duch Pánov premieňa nás v ten istý obraz zo slávy do slávy.