Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

90. kapitola

Večný Boh je útočiskom pominuteľného človeka

1 Modlitba Mojžiša, muža Božieho. Pane, Ty si býval naším príbytkom z pokolenia na pokolenie.
2 Skôr, ako sa vrchy zrodili, ako boli utvorené zem a svet, Ty si Boh od vekov až naveky. 3 Do prachu vraciaš človeka a vravíš: Vráťte sa, ľudskí synovia! 4 Lebo v Tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul, a ako nočná stráž. 5 Odplavuješ ich, sú ako spánok za rána, sú ako tráva, ktorá raší; 6 za rána kvitne, mení sa, podvečer vädne, usychá. 7 Lebo my hynieme od Tvojho hnevu a Tvoja prchkosť nás desí. 8 Pred seba postavil si naše viny a naše tajné hriechy do svetla svojej tváre. 9 Lebo pre Tvoj hnev miznú všetky naše dni, končíme svoje roky ako vzdych. 10 Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov; ich pýchou je námaha, strasť; on rýchlo prejde, a my odletíme. 11 Ale kto pozná silu Tvojho hnevu? A Tvoju prchkosť, ako žiada Tvoja bázeň? 12 Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali. 13 Vráť sa, ó Hospodine! Dokedy...? Zmiluj sa nad svojimi sluhami! 14 Nasýť nás ihneď zrána svojou milosťou, aby sme po všetky svoje dni radostne plesali. 15 Potešuj nás toľko dní, koľko si nás ponižoval, toľko rokov, koľko sme zlé veci videli. 16 Na Tvojich sluhoch nech je zrejmé Tvoje dielo a na ich synoch Tvoja veleba. 17 Láskavosť Pána, nášho Boha, nech je nad nami! A utvrď pri nás dielo našich rúk; Ty utvrď dielo našich rúk!