9. kapitola
Vďaka za Boží súd nad nepriateľmi
1 Pre hudobný prednes - podľa mut labben. Žalm Dávidov. 2 Ďakovať budem Hospodinovi celým srdcom a rozpoviem všetky Tvoje divné skutky. 3 Budem sa z Teba radovať a jasať, ospievam Tvoje meno, Najvyšší, 4 že ustúpili moji nepriatelia, potkli sa a zhynuli pred Tebou: 5 lebo si rozriešil môj súd a spor, posadil si sa na prestol ako spravodlivý sudca. 6 Karhal si pohanov a bezbožného zahubil, na večné veky vytrel si ich meno. 7 Nepriateľom je koniec; troskami sú na večnosť; rozboril si ich mestá a ich pamiatka už zapadla. 8 Ale Hospodin večne tróni; svoj stolec si pripravil na súd. 9 On bude v spravodlivosti súdiť svet, národy rozsúdi v pravosti. 10 Hospodin je hradom utláčanému, je hradom vo chvíľach súženia. 11 V Teba dúfajú tí, čo poznajú Tvoje meno; lebo Ty neopustíš tých, čo hľadajú Ťa, Hospodine! 12 Spievajte Hospodinovi, ktorý sídli na Sione; zvestujte Jeho skutky medzi národmi. 13 Lebo Ten, čo pomstí krv, pamätá na nich, nezabúda na kvílenie ubiedených. 14 Zmiluj sa nado mnou, ó Hospodine! Pozri na moju biedu, čo znášam od svojich neprajníkov, Ty, čo ma vyzdvihuješ z brány smrti, 15 aby som vyrozprával všetku Tvoju chválu, v bránach dcéry Sionskej plesal nad Tvojím spasením. 16 Pohania prepadli sa v jame, ktorú vykopali; do siete, ktorú nastražili, sa im polapila noha. 17 Hospodin sa dal poznať; vykonal súd; zlosyn sa chytil do diela svojich rúk. Sela. 18 Nech zlosynovia zostúpia do ríše mŕtvych, všetci pohania, ktorí zabúdajú na Boha. 19 Lebo nie navždy bude zabudnutý chudobný, a nádej biednych naveky nezhynie. 20 Povstaň, ó Hospodine, aby človek nebol primocný. A nech sú pohania súdení pred Tebou. 21 Pusť na nich strach, ó Hospodine; nech zvedia pohania, že sú len ľudia. Sela.