9. kapitola
Vďaka za Boží súd nad nepriateľmi
1Pre hudobný prednes - podľa mut labben. Žalm Dávidov. 2Ďakovať budem Hospodinovi celým srdcom a rozpoviem všetky Tvoje divné skutky. 3Budem sa z Teba radovať a jasať, ospievam Tvoje meno, Najvyšší, 4že ustúpili moji nepriatelia, potkli sa a zhynuli pred Tebou: 5lebo si rozriešil môj súd a spor, posadil si sa na prestol ako spravodlivý sudca. 6Karhal si pohanov a bezbožného zahubil, na večné veky vytrel si ich meno. 7Nepriateľom je koniec; troskami sú na večnosť; rozboril si ich mestá a ich pamiatka už zapadla. 8Ale Hospodin večne tróni; svoj stolec si pripravil na súd. 9On bude v spravodlivosti súdiť svet, národy rozsúdi v pravosti. 10Hospodin je hradom utláčanému, je hradom vo chvíľach súženia. 11V Teba dúfajú tí, čo poznajú Tvoje meno; lebo Ty neopustíš tých, čo hľadajú Ťa, Hospodine! 12Spievajte Hospodinovi, ktorý sídli na Sione; zvestujte Jeho skutky medzi národmi. 13Lebo Ten, čo pomstí krv, pamätá na nich, nezabúda na kvílenie ubiedených. 14Zmiluj sa nado mnou, ó Hospodine! Pozri na moju biedu, čo znášam od svojich neprajníkov, Ty, čo ma vyzdvihuješ z brány smrti, 15aby som vyrozprával všetku Tvoju chválu, v bránach dcéry Sionskej plesal nad Tvojím spasením. 16Pohania prepadli sa v jame, ktorú vykopali; do siete, ktorú nastražili, sa im polapila noha. 17Hospodin sa dal poznať; vykonal súd; zlosyn sa chytil do diela svojich rúk. Sela. 18Nech zlosynovia zostúpia do ríše mŕtvych, všetci pohania, ktorí zabúdajú na Boha. 19Lebo nie navždy bude zabudnutý chudobný, a nádej biednych naveky nezhynie. 20Povstaň, ó Hospodine, aby človek nebol primocný. A nech sú pohania súdení pred Tebou. 21Pusť na nich strach, ó Hospodine; nech zvedia pohania, že sú len ľudia. Sela.