88. kapitola
Modlitba ťažko chorého a opusteného človeka
1Pieseň. Žalm Kórachovcov. Pre hudobný prednes. Na nápev: Machala leannót. Poučný žalm Hémána Ezrachovca. 2Ó Hospodine, Bože mojej spásy, vo dne o pomoc volám, v noci stojím pred Tebou. 3Nech príde pred Teba moja modlitba, nakloň ucho k môjmu nariekaniu! 4Lebo moja duša sa nasýtila trápenia a môj život sa priblížil až k podsvetiu. 5Počítajú ma k tým, čo zostupujú do hrobu, som ako muž bez sily, 6ako pustený medzi mŕtvych, podobný pobitým, čo ležia v hrobe, na ktorých si už nespomínaš, a odlúčení sú od Tvojej ruky. 7Do najspodnejšej jamy si ma položil, do temnôt a do hlbín. 8Ťažko dolieha na mňa Tvoj hnev a stlačil si ma všetkým svojím vlnobitím. Sela. 9Oddialil si odo mňa mojich známych, zošklivil si ma pred nimi. Zavretý som a nemôžem vyjsť. 10Oko mi hynie pre moju úbohosť; vzývam Ťa každý deň, ó Hospodine, vystieram k Tebe svoje dlane. 11Či urobíš div na mŕtvych? Či tiene vstanú Teba chváliť? Sela. 12Či rozprávajú v hrobe o Tvojej milosti a v ríši smrti o Tvojej vernosti? 13Či je známa v tme Tvoja divotvornosť a v kraji zabúdania Tvoja spravodlivosť? 14Ale ja k Tebe volám o pomoc, ó Hospodine, a moja modlitba hneď zrána predstupuje pred Teba. 15Prečo zavrhuješ moju dušu, Hospodine, skrývaš predo mnou svoju tvár? 16Zúbožený som a zmieram od mladi, znášam Tvoje hrôzy a som bezradný. 17Prevalila sa páľa Tvojho hnevu cezo mňa a Tvoje hrozivé zásahy ma zničili. 18Obklopujú ma ako vody celý deň, obkľučujú ma úplne. 19Oddialil si mi môjho priateľa a druha, mojimi známymi sú temnoty.