77. kapitola
Veľké skutky Božie v dejinách sú útechou ľudu v súžení
1 Pre hudobný prednes. Podľa Jedutúna. Žalm Ásáfov. 2 Nahlas volám k Bohu a kričím, nahlas volám k Bohu, aby ma počul. 3 V deň svojho súženia hľadám Pána, v noci je moja ruka vystretá a neochabuje, duša sa mi nedá potešiť. 4 Vzdychám, keď sa na Boha rozpomínam, keď rozjímam, klesám na duchu. Sela. 5 Držíš mi otvorené viečka, som znepokojený, ani hovoriť nemôžem. 6 Premýšľam o zašlých dňoch, na roky starodávne 7 spomínam; v noci rozjímam v srdci, rozmýšľam a duch môj báda. 8 Či Pán zamieta naveky a už viac neprejaví priazeň? 9 Či navždy skončila sa Jeho milosť, a slovo prestalo na celé pokolenia? 10 Či Boh zabudol zmilúvať sa, či v hneve zavrel svoje milosrdenstvo? Sela. 11 A povedal som: To je moja bolesť, že sa zmenila pravica Najvyššieho. 12 Na skutky Hospodinove sa chcem rozpomínať, áno, rozpomínať sa na Tvoje pradávne divy. 13 O každom Tvojom diele hĺbať, o Tvojich skutkoch rozjímať. 14 Svätá je, Bože, Tvoja cesta! Ktoré božstvo je tak veľké ako Boh? 15 Ty si Boh, ktorý robí divné veci, svoju moc dal si poznať medzi národmi. 16 Ramenom vykúpil si svoj ľud, Jákobových a Jozefových synov. Sela. 17 Vody Ťa videli, Bože, vody Ťa videli a chveli sa, aj hlbiny sa zvírili. 18 Oblaky liali vodu, mračná vydali hrmenia a Tvoje strely mihali sa sem i tam. 19 Tvoj hrom zarachotil v povíchrici, svet osvietili blesky, triasla a chvela sa zem. 20 Cez more viedla Tvoja cesta, cez veľké vody chodník Tvoj, ale nebolo poznať Tvoje šľapaje. 21 Viedol si svoj ľud ako ovce Mojžišovou a Áronovou rukou.