74. kapitola
Nárek ľudu nad spustošením chrámu
1Poučný žalm Ásáfov. Prečo si nás navždy zavrhol, Bože? Prečo tlie Tvoj hnev proti ovciam Tvojej pastvy? 2Rozpomeň sa na svoj zbor, ktorý si odpradávna získal, vykúpil ako svoj dedičný kmeň, vrch Sion, na ktorom prebývaš. 3Namier svoje kroky k večným zrúcaninám! Nepriateľ zničil všetko vo svätyni. 4Revali Tvoji protivníci uprostred Tvojho zhromaždiska, svoje znaky si vytýčili ako znamenia. 5Zdalo sa, akoby niekto v húštine stromov do výšky dvíhal sekery. 6A potom všetky jeho rezbárske diela rozbili kladivom a toporom. 7Svätyňu Tvoju podpálili, až po zem znesvätili príbytok Tvojho mena. 8Hovorili si v srdci: Podmaňme si ich úplne! Spálili všetky zhromaždiská Božie v krajine. 9Nevidíme už svoje znamenia, nieto už proroka; nikto z nás nevie, dokedy. 10Bože, dokedy bude utláčateľ hanobiť? Nepriateľ naveky bude môcť pohŕdať Tvojím menom? 11Prečo odvraciaš svoju ruku a v lone držíš svoju pravicu? 12Veď Boh je mojím kráľom odpradávna, On spôsobuje spásne skutky na zemi. 13Ty si rozdelil more svojou silou, roztrieskal hlavy drakom na vodách. 14Ty rozdrvil si hlavy Leviatana a dal si ho za pokrm obyvateľom stepí. 15Ty si vyviedol prameň i potok, vysušil stále tečúce rieky. 16Tvoj je deň, Tvoja je i noc, mesiac a slnko Ty si upevnil. 17Ty si vymedzil všetky hranice zeme, leto i zimu Ty si utvoril. 18Rozpomeň sa, Hospodine, že Ťa nepriateľ hanobí a bláznivý ľud pohŕda Tvojím menom. 19Nevydaj dravcom dušu svojej hrdličky, na život svojich biednych navždy nezabudni. 20Hľaď na zmluvu, lebo zákutia zeme sú plné dúpät násilia! 21Nech ubitý sa s hanbou nevracia, nech biedni a chudobní chvália Tvoje meno! 22Povstaň, Bože, rozrieš svoj spor, rozpomeň sa, ako Ťa blázon potupuje celý deň! 23Nezabudni na hlas svojich protivníkov, na hučanie svojich odporcov, čo sa stále dvíha.