73. kapitola
Víťazstvo viery nad pochybnosťami
1 Žalm Ásáfov. Vpravde dobrý je Boh k Izraelovi, k tým, čo sú čistého srdca. 2 Ale mne sa takmer uchýlili nohy; skoro sa pokĺzli moje kroky. 3 Lebo som závidel chvastavým, keď som zrel blaho bezbožných; 4 lebo netrpia muky; zdravé a vypasené je ich telo; 5 nelopotia sa ako smrteľník a nesužuje ich, čo trápi ľudí. 6 Preto im pýcha hrdlo obvíňa a plášť násilia ich priodieva. 7 Z tuku im oko vyčnieva, srdce im prekypuje výmyslami, 8 posmeškujú a zlomyseľne hovoria; zvysoka vravia o útlaku. 9 Ústa dvíhajú proti nebu a jazyk sa im vozí po zemi. 10 Preto sa obracia k nim ľud a napája sa hojne. 11 A vravia: Akože by vedel Boh? Či Najvyšší má vedomosť o tom? 12 Hľa, to sú bezbožní: hromadia bohatstvá, súc večne bezpeční. 13 Veru, darmo som si zachovával srdce čisté a v nevinnosti umýval si dlane. 14 Bol som neprestajne bitý a každé ráno trestaný. 15 Keby som si bol povedal: Podobne budem rozprávať, tak by som sa bol spreneveril rodu Tvojich detí. 16 Keď som sa to snažil pochopiť, zdalo sa mi to trápením, 17 kým som nevošiel do Božích svätýň a nepochopil som ich koniec. 18 Veru, na klzké miesto ich staviaš a rozbíjaš ich na trosky. 19 Ako rýchlo vyjdú navnivoč! Miznú a hrôzou zahynú! 20 Ako sen mizne po prebudení, Pane. tak zavrhneš ich obraz, keď sa prebudíš. 21 Keď sa mi srdce rozhorčovalo a bodalo ma vo vnútri, 22 hlúpy som bol a nevedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá. 23 Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. 24 Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš. 25 Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi. 26 Aj keď mi hynie telo i srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom. 27 Lebo hľa, zahynú, čo sa vzďaľujú od Teba, zničíš každého, kto Ti je neverný. 28 Ale mňa blaží Božia blízkosť. V Hospodinovi, Pánovi mám svoje útočisko, aby som všetky Tvoje skutky zvestoval.