73. kapitola
Víťazstvo viery nad pochybnosťami
1Žalm Ásáfov. Vpravde dobrý je Boh k Izraelovi, k tým, čo sú čistého srdca. 2Ale mne sa takmer uchýlili nohy; skoro sa pokĺzli moje kroky. 3Lebo som závidel chvastavým, keď som zrel blaho bezbožných; 4lebo netrpia muky; zdravé a vypasené je ich telo; 5nelopotia sa ako smrteľník a nesužuje ich, čo trápi ľudí. 6Preto im pýcha hrdlo obvíňa a plášť násilia ich priodieva. 7Z tuku im oko vyčnieva, srdce im prekypuje výmyslami, 8posmeškujú a zlomyseľne hovoria; zvysoka vravia o útlaku. 9Ústa dvíhajú proti nebu a jazyk sa im vozí po zemi. 10Preto sa obracia k nim ľud a napája sa hojne. 11A vravia: Akože by vedel Boh? Či Najvyšší má vedomosť o tom? 12Hľa, to sú bezbožní: hromadia bohatstvá, súc večne bezpeční. 13Veru, darmo som si zachovával srdce čisté a v nevinnosti umýval si dlane. 14Bol som neprestajne bitý a každé ráno trestaný. 15Keby som si bol povedal: Podobne budem rozprávať, tak by som sa bol spreneveril rodu Tvojich detí. 16Keď som sa to snažil pochopiť, zdalo sa mi to trápením, 17kým som nevošiel do Božích svätýň a nepochopil som ich koniec. 18Veru, na klzké miesto ich staviaš a rozbíjaš ich na trosky. 19Ako rýchlo vyjdú navnivoč! Miznú a hrôzou zahynú! 20Ako sen mizne po prebudení, Pane. tak zavrhneš ich obraz, keď sa prebudíš. 21Keď sa mi srdce rozhorčovalo a bodalo ma vo vnútri, 22hlúpy som bol a nevedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá. 23Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. 24Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš. 25Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi. 26Aj keď mi hynie telo i srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom. 27Lebo hľa, zahynú, čo sa vzďaľujú od Teba, zničíš každého, kto Ti je neverný. 28Ale mňa blaží Božia blízkosť. V Hospodinovi, Pánovi mám svoje útočisko, aby som všetky Tvoje skutky zvestoval.