55. kapitola
Ponosa na zlomyseľných nepriateľov a neverných priateľov
1Pre hudobný prednes na strunovom nástroji. Vyučujúci žalm Dávidov. 2Bože, počúvaj moju modlitbu a neskrývaj sa pred mojím úpením! 3Venuj mi pozornosť a vyslyš ma, zmietam sa vo svojich myšlienkach a vzdychám 4pre krik nepriateľa a útlak bezbožníka, lebo váľajú na mňa nešťastie, napádajú ma v hneve. 5Srdce sa mi zvíja v hrudi a popadli ma hrôzy smrti; 6strach i chvenie prišli na mňa, úžas ma zastrel. 7Tu povedal som: Kiežby som mal peruť ako holubica, zaletel by som a býval inde! 8Veru, ďaleko by som ušiel, pobudol by som na púšti. Sela. 9Náhlil by som sa do útočiska pred prudkým vetrom, povíchricou. 10Zmäť ich, ó Pane, jazyky im rozdeľ, bo vidím násilie a nesvár v meste. 11Vo dne i v noci ho obchádzajú po jeho múroch, uprostred neho je neresť a lopota. 12Skaza je v ňom, útlak ani podvod nemiznú z jeho námestia. 13Lebo nie nepriateľ ma tupí, to by som zniesol, nie nenávistník môj sa stavia nado mňa, pred ním by som sa ukryl. 14Ale ty si človek mne rovný, môj priateľ a môj známy, 15s ktorým sme žili v sladkom spoločenstve, v dome Hospodinovom sme chodievali v hlučnom sprievode! 16Nech ich smrť prikvačí, nech zostúpia zaživa do podsvetia! Pretože nešľachetnosť je v ich príbytkoch, aj v ich vnútri. 17Ale ja k Bohu volám a Hospodin mi pomôže. 18Večer i ráno, i na poludnie rozmýšľam a vzdychám, a On počuje môj hlas. 19Vykúpi v pokoji moju dušu z boja, ktorý vediem, hoci mnohí sú proti mne. 20Boh počuje, a Ten, čo tróni od vekov, ich pokorí; Sela, lebo sa nechcú zmeniť a Boha sa neboja. 21Vystrel ruku proti svojmu priateľovi, znesvätil svoju zmluvu. 22Jeho ústa sú hladšie ako maslo, no srdce jeho samý boj; jeho slová sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče. 23Na Hospodina uvrhni svoje bremeno, a On ťa udrží; On nikdy nedopustí, aby sa klátil spravodlivý. 24Ale Ty, Bože, zvrhneš ich do jamy najhlbšej; mužovia krvi a klamu nedožijú sa polovice svojich dní. Ale ja v Teba dúfam.