49. kapitola
Pominuteľnosť bohatstva a slávy
1 Pre hudobný prednes. Žalm Kórachovcov. 2 Čujte to, všetky národy, naslúchajte, všetci obyvatelia zeme, 3 pospolití i poprední, napospol bohatí aj chudobní! 4 Moje ústa hovoriť budú múdrosti, a rozjímanie môjho srdca bude rozumné. 5 Nakloním svoje ucho k podobenstvu, za zvukov harfy vysvetlím svoju záhadu. 6 Prečo sa mám báť v dňoch neresti, keď ma obkľučuje neprávosť mojich sliedičov, 7 ktorí sa spoliehajú na svoj majetok a honosia sa svojím veľkým bohatstvom? 8 Nikto nemôže brata vykúpiť, ani Bohu cenu zmierenia zaň vyplatiť, 9 lebo je pridrahé výkupné za jeho dušu. Upustiť musí navždy od toho, 10 aby žil ďalej naveky a nevidel hrob; 11 a predsa ho uvidí. Múdri umierajú, blázon i nerozumný spolu hynú a iným nechávajú svoje bohatstvo. 12 Hroby sú naveky ich domami, ich príbytkami z rodu na rod, i keď si zeme svojím menom pomenovali. 13 Ani človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie. 14 Taký je osud tých, čo si bláznivo dôverujú, a koniec tých, čo vo svojich ústach majú záľubu. Sela. 15 Klesnú do podsvetia ako ovce a smrť im bude pastierom; zostúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozplynie a podsvetie im bude príbytkom. 16 Ale Boh vykúpi mi dušu, z moci podsvetia ma iste vezme. Sela. 17 Neboj sa, keď niekto zbohatne, keď rozmnoží sa sláva jeho domu. 18 Lebo keď zomrie, nevezme všetko so sebou a jeho sláva nezostúpi za ním. 19 I keď sa blaženým cíti zaživa; i keď ťa chválili, že sa ti dobre vodí, 20 vrátiš sa k pokoleniu svojich otcov, ktorí už svetlo nikdy neuvidia. 21 Človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie.