49. kapitola
Pominuteľnosť bohatstva a slávy
1Pre hudobný prednes. Žalm Kórachovcov. 2Čujte to, všetky národy, naslúchajte, všetci obyvatelia zeme, 3pospolití i poprední, napospol bohatí aj chudobní! 4Moje ústa hovoriť budú múdrosti, a rozjímanie môjho srdca bude rozumné. 5Nakloním svoje ucho k podobenstvu, za zvukov harfy vysvetlím svoju záhadu. 6Prečo sa mám báť v dňoch neresti, keď ma obkľučuje neprávosť mojich sliedičov, 7ktorí sa spoliehajú na svoj majetok a honosia sa svojím veľkým bohatstvom? 8Nikto nemôže brata vykúpiť, ani Bohu cenu zmierenia zaň vyplatiť, 9lebo je pridrahé výkupné za jeho dušu. Upustiť musí navždy od toho, 10aby žil ďalej naveky a nevidel hrob; 11a predsa ho uvidí. Múdri umierajú, blázon i nerozumný spolu hynú a iným nechávajú svoje bohatstvo. 12Hroby sú naveky ich domami, ich príbytkami z rodu na rod, i keď si zeme svojím menom pomenovali. 13Ani človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie. 14Taký je osud tých, čo si bláznivo dôverujú, a koniec tých, čo vo svojich ústach majú záľubu. Sela. 15Klesnú do podsvetia ako ovce a smrť im bude pastierom; zostúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozplynie a podsvetie im bude príbytkom. 16Ale Boh vykúpi mi dušu, z moci podsvetia ma iste vezme. Sela. 17Neboj sa, keď niekto zbohatne, keď rozmnoží sa sláva jeho domu. 18Lebo keď zomrie, nevezme všetko so sebou a jeho sláva nezostúpi za ním. 19I keď sa blaženým cíti zaživa; i keď ťa chválili, že sa ti dobre vodí, 20vrátiš sa k pokoleniu svojich otcov, ktorí už svetlo nikdy neuvidia. 21Človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie.