35. kapitola
Prosba o ochranu proti úkladným nepriateľom
1Dávidov. Broj, Hospodine, proti tým, čo broja proti mne! Bojuj proti tým, čo proti mne bojujú! 2Uchop štít a pavézu, povstaň mi na pomoc! 3Vytiahni oštep a zataras cestu tým, čo ma prenasledujú! Povedz mojej duši: Som tvoja spása. 4Nech sa hanbia a pýria tí, ktorí mi siahajú na život; nech s hanbou cúvnu tí, čo zamýšľajú moje nešťastie. 5Nech sú sťa pleva vo vetre a anjel Hospodinov nech ich odbíja. 6Nech je ich cesta tmavá a klzká a anjel Hospodinov nech ich prenasleduje. 7Lebo mi bez príčiny nastavili sieť, bez príčiny vykopali jamu mojej duši. 8Nech ho znenazdania stihne záhuba a nech ho polapí jeho sieť, ktorú nastavil; nech padne do nej na záhubu! 9Ale moja duša jasať bude v Hospodinovi, radovať sa nad Jeho pomocou. 10Nech všetky moje kosti povedia: Ó Hospodine, kto je ako Ty, čo pred silnejším zachraňuješ biedneho a biedneho i chudobného pred tým, čo ho zdiera? 11Násilnícki svedkovia povstávajú, pýtajú sa ma na to, o čom neviem. 12Zlým sa mi odplácajú za dobré, moja duša je opustená. 13Mne však, keď chorľaveli, vrecovina bola odevom, ja pôstom som si koril dušu a moja modlitba sa vracala k mojim prsiam. 14Ako by mi bol býval priateľom a bratom, chodil som ako v smútku za matkou, smutný a zronený. 15No oni radujú sa z môjho pádu a schádzajú sa, schádzajú sa proti mne rúhači a tí, ktorých nepoznám, utŕhajú mi a nechcú zamĺknuť. 16Ako podlí úškľabní posmievači škrípu proti mne zubami. 17Pane, dokedy chceš hľadieť na to? Zachovaj moju dušu od ich pustošenia, jedinú moju od levíčat. 18Budem Ti ďakovať vo veľkom zbore, budem Ťa chváliť pred početným ľudom. 19Nech sa nado mnou neradujú moji lživí nepriatelia, nech nežmurkajú tí, čo ma bez príčiny nenávidia. 20Lebo nehovoria o pokoji, ale vymýšľajú klamné slová proti tichým v kraji. 21Roztvorili si ústa proti mne naširoko, hovorili: Aha, aha! Videli sme na vlastné oči. 22Videl si, Hospodine, nemlč! Ó Pane, nevzďaľuj sa odo mňa! 23Prebuď sa, povstaň kvôli môjmu právu, Bože môj, Pane, kvôli môjmu sporu! 24Prisúď mi právo, Hospodine, Bože môj, podľa mojej spravodlivosti, nech sa nado mnou neradujú. 25Nech si nemyslia v srdci: Aha, to sme chceli! Nech nepovedia: Pohltili sme ho! 26Nech sa zahanbia a spolu prídu do rozpakov tí, čo sa tešia z môjho nešťastia; nech sa priodejú hanbou a potupou tí, čo sa vypínajú nado mňa. 27Nech plesajú a radujú sa tí, ktorým sa páči moja nevinnosť; nech ustavične hovoria: Veľký je Hospodin, ktorý dožičí šťastie svojmu sluhovi! 28Môj jazyk bude hlásať Tvoju spravodlivosť a každodenne Tvoju chválu.