147. kapitola
Výzva k oslave Všemohúceho
1Haleluja! Chváľte Hospodina! Lebo je dobré spevom oslavovať nášho Boha; lebo chválospev je milý, ľúbezný. 2Hospodin buduje Jeruzalem, zhromaždí rozptýlených z Izraela; 3On uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje ich rany; 4určuje počet hviezd a všetkým dáva meno. 5Veľký je Pán náš, nesmierny je v sile a Jeho múdrosť nemá hraníc. 6Hospodin pozdvihuje pokorných a bezbožných ponižuje až po zem. 7Spievajte vďaku Hospodinovi, ospevujte na citare nášho Boha, 8ktorý oblakmi zahaľuje nebesá a pripravuje dážď, rásť dáva tráve po vrchoch. 9On dáva pokrm dobytku a mladým krkavcom, čo krákaním žiadajú. 10Nemá záľubu v sile koňa, ani sa nekochá v lýtkach muža. 11Hospodin má záľubu v tých, čo sa Ho boja, čo dôverujú v Jeho milosť. 12Jeruzalem, zvelebuj Hospodina, Sion, chváľ svojho Boha! 13Lebo On upevňuje závory tvojich brán a požehnáva tvojich synov v tebe; 14On dáva pokoj tvojim hraniciam, sýti ťa najlepšou pšenicou. 15Posiela na zem svoju reč a Jeho slovo rýchlo beží. 16On dáva sneh ako vlnu, rozsýpa inovať ako popol. 17Svoj ľad hádže ako omrvinky, ktože obstojí pred Jeho mrazom? 18Zosiela svoje slovo - roztápa sa všetko; zaveje svojím vetrom, vody sa valia. 19Oznámil svoje slová Jákobovi, svoje ustanovenia i svoje práva Izraelovi. 20Neurobil tak nijakému národu, preto nepoznali Jeho práva. Haleluja!