143. kapitola
Modlitba kajúceho o vyslobodenie
1 Žalm Dávidov. Hospodine, čuj moju modlitbu, naslúchaj môjmu úpeniu, vyslyš ma pre svoju vernosť, pre svoju spravodlivosť. 2 Nesúď sa so svojím služobníkom; veď nikto živý nie je spravodlivý pred Tebou. 3 Lebo nepriateľ ma prenasleduje; až k zemi deptá život môj, do temnôt usádza ma ako naveky mŕtvych. 4 A prahne duch môj vo mne, srdce mi trnie v mojom vnútri. 5 Spomínam si na dávne dni, rozjímam o všetkých Tvojich činoch, uvažujem o skutkoch Tvojich rúk. 6 K Tebe vystieram svoje ruky; k Tebe svoju dušu ako vyprahnutú zem. Sela. 7 Čím skôr ma vyslyš, Hospodine, môj duch hynie; neskrývaj svoju tvár predo mnou, aby som sa nepodobal tým, čo zostupujú do hrobu. 8 Daj mi hneď zrána počuť svoju milosť. Daj mi poznať cestu, po ktorej mám kráčať, lebo ja dúfam v Teba, bo k Tebe pozdvihujem svoju dušu. 9 Od mojich nepriateľov osloboď ma, Hospodine, u Teba hľadám útočisko. 10 Nauč ma plniť Tvoju vôľu, veď Ty si Boh môj; Tvoj dobrý Duch nech sprevádza ma po rovnej zemi. 11 Pre svoje meno, Hospodine, zachovaj ma nažive; vyveď mi dušu z úzkosti pre svoju spravodlivosť. 12 Pre svoju milosť vyhub mojich nepriateľov, znič všetkých, čo ma sužujú, lebo ja som Tvoj služobník.