143. kapitola
Modlitba kajúceho o vyslobodenie
1Žalm Dávidov. Hospodine, čuj moju modlitbu, naslúchaj môjmu úpeniu, vyslyš ma pre svoju vernosť, pre svoju spravodlivosť. 2Nesúď sa so svojím služobníkom; veď nikto živý nie je spravodlivý pred Tebou. 3Lebo nepriateľ ma prenasleduje; až k zemi deptá život môj, do temnôt usádza ma ako naveky mŕtvych. 4A prahne duch môj vo mne, srdce mi trnie v mojom vnútri. 5Spomínam si na dávne dni, rozjímam o všetkých Tvojich činoch, uvažujem o skutkoch Tvojich rúk. 6K Tebe vystieram svoje ruky; k Tebe svoju dušu ako vyprahnutú zem. Sela. 7Čím skôr ma vyslyš, Hospodine, môj duch hynie; neskrývaj svoju tvár predo mnou, aby som sa nepodobal tým, čo zostupujú do hrobu. 8Daj mi hneď zrána počuť svoju milosť. Daj mi poznať cestu, po ktorej mám kráčať, lebo ja dúfam v Teba, bo k Tebe pozdvihujem svoju dušu. 9Od mojich nepriateľov osloboď ma, Hospodine, u Teba hľadám útočisko. 10Nauč ma plniť Tvoju vôľu, veď Ty si Boh môj; Tvoj dobrý Duch nech sprevádza ma po rovnej zemi. 11Pre svoje meno, Hospodine, zachovaj ma nažive; vyveď mi dušu z úzkosti pre svoju spravodlivosť. 12Pre svoju milosť vyhub mojich nepriateľov, znič všetkých, čo ma sužujú, lebo ja som Tvoj služobník.