Predchádzajúca kapitola

142. kapitola

Prosba opusteného v čase prenasledovania

1 Poučný žalm Dávidov, keď bol v jaskyni. Modlitba.
2 Nahlas volám k Hospodinovi, nahlas úpiem k Hospodinovi. 3 Vylievam pred Ním svoju žalobu, vyznávam pred Ním svoje súženie. 4 Keď chradne môj duch vo mne, Ty aj vtedy poznáš môj chodník; na ceste, ktorou chodím, nastavili mi pascu. 5 Pozri sa napravo a viď: nikto ma nechce poznať. Zaniklo moje útočisko; nieto nikoho, kto by si všímal moju dušu. 6 K Tebe volám, Hospodine, hovorím: Ty si moje útočisko, môj podiel v krajine živých. 7 Pozoruj môj nárek, lebo som veľmi slabý. Osloboď ma od mojich prenasledovateľov, lebo sú silnejší ako ja. 8 Vyveď mi dušu zo žalára, aby som oslavoval Tvoje meno! Spravodliví ma obklopia, keď mi prejavíš dobrodenie.