141. kapitola
Modlitba v pokušení
1 Žalm Dávidov. K Tebe volám Hospodine, ponáhľaj sa ku mne; naslúchaj môjmu hlasu, keď volám ku Tebe. 2 Nech je moja modlitba kadidlom pred Tebou a dvíhanie rúk podvečernou obeťou. 3 Ó Hospodine, postav mi hliadku k ústam a dvere mojich perí chráň. 4 Nedovoľ môjmu srdcu prikloniť sa k zlému, dopúšťať sa skutkov bezbožnosti s mužmi, čo pášu neprávosť; ani okúsiť ich lakotu. 5 Ak ma spravodlivý bije, to je milosť; ak ma karhá, je to olej na moju hlavu; tomu sa moja hlava nevzoprie; lebo proti ich nešľachetnostiam mám ešte modlitbu. 6 Do skalnatých rúk svojich sudcov budú zvrhnutí; vtedy počujú, že moje reči sú milé. 7 Ako sa brázdi, rýpe zem, tak sa sypú naše kosti do otvoru záhrobia. 8 K Tebe hľadia moje oči, Hospodine, Pane; ja v Teba dúfam; nezbav ma života. 9 Z pasce, čo mi nastavili, ma zachráň, aj od osídiel páchateľov neprávosti. 10 Nech spadnú bezbožníci spoločne do vlastných sietí, ale ja prejdem.