139. kapitola
Božia vševedúcnosť a všadeprítomnosť
1 Pre hudobný prednes. Dávidov. Žalm. Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal. 2 Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. 3 Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. 4 Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. 5 Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa. 6 Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho. 7 Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem? 8 Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v záhrobí, aj tam si Ty. 9 Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori, 10 aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila. 11 Keby som povedal: Nech ma aspoň tma pritlačí a nech je noc svetlom vôkol mňa, 12 ani tma nie je dosť tmavá pred Tebou, noc svieti ako deň, tma je ako svetlo. 13 Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal. 14 Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie. 15 Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme. 16 Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval. 17 Aké vzácne sú mi Tvoje myšlienky, ó Bože, aký nesmierny je ich počet. 18 Ak ich spočítam, viac ich je ako piesku, keď sa prebudím, ešte vždy som s Tebou. 19 Kiežby si, Bože, zabil bezbožníka! Vzdiaľte sa odo mňa, mužovia krvilační, 20 tí, čo sa podlo priečia Tebe a márne sa dvíhajú proti Tebe. 21 Či nemám, Hospodine, nenávidieť tých, čo Teba nenávidia? A či si nemám oškliviť tých, ktorí povstávajú proti Tebe? 22 Naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi. 23 Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! 24 Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!