115. kapitola
Len Hospodinovi patrí česť
1Nie nám, ó Hospodine, nie nám, ale menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť! 2Prečo majú hovoriť pohania: Kde je ich Boh? 3Ale náš Boh je v nebesiach, robí všetko, čo sa Mu páči. 4Ich modly sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk. 5Ústa majú - nevravia; oči majú - nevidia; 6uši majú - nepočujú; nos majú - nevoňajú; 7ruky majú - nehmatajú; nohy majú - nechodia; svojím hrdlom nevolajú. 8Tí, čo ich zhotovili, budú im podobní, i každý, kto v nich dúfa. 9Izrael, dúfaj v Hospodina! On je im pomocou a štítom. 10Dom Áronov, dúfaj v Hospodina! On je im pomocou a štítom. 11Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, dúfajte v Hospodina! On je im pomocou a štítom. 12Hospodin pamätá na nás, požehná, požehná dom Izraelov, požehná dom Áronov, 13požehná tých, ktorí sa boja Hospodina, najmenších s najväčšími. 14Rozmnož vás, Hospodin, vás, vašich synov! 15Ste požehnaní Hospodina, Stvoriteľa neba i zeme. 16Nebesá sú nebesami Hospodinovými, zem dal synom ľudským. 17Mŕtvi nechvália Hospodina, ani nikto z tých, čo zostupujú do miesta umĺknutia, 18ale my dobrorečiť budeme Hospodinovi odteraz až naveky. Haleluja!