107. kapitola
Ďakovná pieseň za vyslobodenie z nebezpečia
1 Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť. 2 Nech vravia vykúpenci Hospodinovi, ktorých vykúpil z moci protivníka; 3 a zhromaždil ich z krajín, od východu a západu, od severu aj od mora. 4 Blúdili púšťou, po samote, nenašli cestu k obývateľnému mestu; 5 hladní a smädní boli, duša im chradla v tele. 6 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a On ich vytrhol z ich úzkosti, 7 viedol ich rovnou cestou, aby prišli k obývateľnému mestu. 8 Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch, 9 že dušu smädnú ukojil a hladnú dušu dobrým nasýtil. 10 Tým, ktorí sedeli v tme a temnote, zvieraní biedou, železom, 11 lebo sa rečiam Božím priečili, pohrdli radou Najvyššieho, 12 útrapou pokoril im srdce, padli, a pomocníka nebolo. 13 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi, a On vytrhol ich z úzkosti, 14 vyviedol ich z tmy a temnoty a roztrhol im putá. 15 Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch, 16 lebo rozlámal kovové dvere, posekal železné závory. 17 Blázni pre svoje hriešne cesty, pre svoje viny trpeli. 18 Sprotivil sa im všetok pokrm, dotkli sa až brán smrti. 19 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi, a On ich vytrhol z ich úzkosti. 20 On poslal svoje slovo a uzdravil ich, z hrobových jám ich vyslobodil. 21 Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch; 22 nech obetujú obete vďaky a rozhlasujú Jeho skutky s plesaním. 23 Tí, čo sa na lodiach na more vydali, čo obchodujú na šírych vodách, 24 videli diela Hospodinove a Jeho divné skutky v hlbočine. 25 Riekol, a vzbudil povíchricu, zvíril vlny mora dovysoka; 26 stúpali k nebu, klesali do hlbín, odvaha im v tiesni klesala; 27 krútili sa, tackali ako opilec, všetka ich múdrosť bola u konca. 28 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi, a On vytrhol ich z úzkosti. 29 Víchricu premenil na tichý vánok a zmĺkli vlny mora. 30 Zaradovali sa, že utíchli, a On ich priviedol do vytúženého prístavu; 31 nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch; 32 nech Ho zvelebujú na zhromaždení ľudu, nech Ho chvália na zasadnutí starších! 33 On premieňa rieky na púšť a pramene vôd na vyprahnutú zem, 34 na soľnú pustatinu zem úrodnú pre zlobu bývajúcich na nej. 35 On premieňa púšť na jazerá a vyschnutú zem na pramene vôd. 36 Potom tam hladných usadil a založili obývateľné mesto; 37 obsievali si polia, vysadili vinice, a tie prinášali plody výnosné. 38 Požehnával ich, veľmi sa rozmnožili, a ich dobytku nedal ubúdať. 39 Ale ich ubúdalo, klesali pod tlakom nešťastia a žalosti. 40 Opovrhnutie vylial na kniežatá a dal blúdiť púšťou neschodnou. 41 Ale chudobného z biedy vyvýšil, zveľadil pokolenie ako stádo. 42 Uzrú to úprimní a potešia sa, a všetka skazenosť si zapchá ústa. 43 Kto je múdry, nech to zachováva, a pochopí tak milostivé skutky Hospodinove.