8. kapitola
1 Ó, keby si mi bol ako brat, odkojený na prsiach mojej matky, keby som ťa stretla na ulici a bozkala by som ťa, nik by mi to nezazlieval. 2 Viedla by som ťa, uviedla do domu svojej matky, a ty by si ma poúčal. Dala by som ti piť z voňavého vína a z muštu môjho granátovníka. 3 Jeho ľavica je pod mojou hlavou a jeho pravica ma objíma. 4 Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, prečo chcete budiť a rušiť lásku, kým sama nebude chcieť! 5 Kto to vystupuje z púšte, opierajúc sa o svojho milého? Pod jabloňou som ťa prebudil, tam ťa počala tvoja matka, tam ťa počala tá, čo ťa zrodila. 6 Polož si ma na svoje srdce ako pečať, ako pečať na svoje rameno. Lebo láska je mocná ako smrť. Tvrdá sťa záhrobie je žiarlivosť. Jej žiar je žiarom ohňa, mohutným plameňom. 7 Mohutné vody nemôžu uhasiť lásku, ani veľrieky ju neodplavia. Keby niekto chcel dať za lásku všetko bohatstvo svojho domu, iste by ním pohrdli. 8 Máme maličkú sestru, čo nemá ešte prsníky. Čo máme spraviť so svojou sestrou v deň, keď sa budú uchádzať o ňu? 9 Ak je hradbou, postavíme na nej strieborné cimburie. Ak bránou je však, zatarasíme ju cédrovou doskou. 10 Ja som hradbou a moje ňadrá sú ako veže; vtedy som sa stala v jeho očiach tou, ktorá prináša pokoj. 11 Kráľ Šalamún mal vinicu v Baal-Rámóne. Svoju vinicu zveril strážcom. Každý by mal odovzdať za jej ovocie tisíc strieborných. 12 Moja vinica je predo mnou! Nechaj si svojich tisíc, Šalamún, a dvesto tým, čo strážia jej ovocie. 13 Ty, ktorá sedávaš v záhradách a ktorej hlasu naslúchajú priatelia, daj aj mne počúvať! 14 Utekaj, milý môj, rob ako gazela alebo mladý jeleň na balzamových vrchoch!