Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

7. kapitola

1 Vráť sa, ó vráť sa, Šulamít! Vráť sa, ó vráť sa, nech ťa vidíme. Čo chcete vidieť na Šulamít ako na táborovej tanečnici? 2 Aké sú ladné tvoje kroky v sandáloch, kniežacia dcéra! Priehyby tvojich bokov sú ako skvosty, dielo umelcových rúk. 3 Tvoje lono je oblá nádrž, nech nechýba korenené víno! Tvoje brucho je ako hŕba pšenice vrúbená ľaliami. 4 Tvoje dva prsníky sú ako dve mláďatá, gazelie dvojčatá. 5 Tvoj krk je ako veža zo slonoviny. Tvoje oči sú ako chešbónske rybníky pri bráne Bat-Rabbím. Tvoj nos je ako libanonská veža, ktorá hľadí na Damask. 6 Tvoja hlava sa vypína na tebe sťa Karmel, kadere na tvojej hlave sú ako kráľovský purpur, zviazané do vrkočov. 7 Aká si krásna, aká si spanilá, milovaná, dcéra rozkoší! 8 Si statná ako palma a tvoje ňadrá ako strapce hrozna. 9 Pomyslel som si: Vyjdem si na palmu, zmocním sa jej kvetných strapcov. Nech sú tvoje ňadrá strapcami hrozna a vôňa tvojho dychu ako vôňa jabĺk. 10 Tvoje podnebie je ako najlepšie víno, ktoré naozaj lahodí môjmu milému, stekajúc jemne po perách a zuboch. 11 Ja patrím svojmu milému, za mnou sa nesie jeho žiadosť. 12 Poď, milý môj, vyjdeme do poľa, prenocujeme v dedinách. 13 Včasráno vyjdeme do viníc, uvidíme, či réva pučí, či sa otvorili lupienky kvetov, či zakvitol už granátovník - tam ti ja dám svoju lásku. 14 Mandragora sála svoju vôňu, pri našich dverách je najlepšie ovocie, nové i staré som tebe, milý môj, zachovala.