6. kapitola
1 Kam odišiel tvoj milý, ty, najkrajšia zo žien? Kam sa obrátil tvoj milý? Pohľadáme ho spolu s tebou. 2 Môj milý zostúpil do svojej záhrady, k balzamovým hriadkam, pásť prišiel do záhrad, nazbierať ľalie. 3 Ja patrím svojmu milému a mne patrí on, ktorý pasie medzi ľaliami. 4 Krásna si ako Tirca, moja milovaná, pôvabná ako Jeruzalem. Hrozná ako šíky pod koruhvou. 5 Odvráť odo mňa svoje oči, lebo ma uvádzajú do zmätku. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo zostupuje z Gileádu. 6 Tvoje zuby sú ako stádo oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa. Každá z nich má po dvoje mláďat, jalovej medzi nimi niet. 7 Tvoje sluchy sú ako krížalky granátového jablka za tvojím závojom. 8 Kráľovien je šesťdesiat a osemdesiat je vedľajších žien, i mladíc bez počtu. 9 Jediná je moja holubica, dokonalá, jedináčkou je svojej matke, čistá je ona tej, čo ju zrodila. Devy ju videli a blahoslavili ju, kráľovné i vedľajšie ženy ju oslavovali. 10 Ktože je tá, čo pozerá sa dolu sťa zora, krásna ako spln mesiaca, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou? 11 Zišla som do orechovej záhrady pozrieť sa na púčky v údolí, pozrieť sa, či ženie vinič, či kvitnú granátovníky. 12 Bez toho, aby som vedela, duša ma uniesla do vozov Ammínádíbových.