Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

9. kapitola

Saulovo obrátenie

1 A Saul ešte vždy zúril proti učeníkom Pánovým, dychtiac po ich vyvraždení. Išiel teda ku veľkňazovi
2 a vyžiadal si od neho listy na synagógy v Damasku, aby prívržencov toho učenia, ak tam niektorých nájde, poviazaných priviedol do Jeruzalema, mužov aj ženy. 3 Ako šiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho odrazu svetlo z neba; 4 padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? 5 A on povedal: Kto si, Pane? Odpovedal mu: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. 6 Ale ťažko sa ti bude spierať ostňu. Trasúc sa a diviac, spytoval sa (Saul): Čo chceš, Pane, aby som činil? Pán odpovedal: Vstaň a choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť. 7 A mužovia, ktorí šli s ním, stáli ako ohromení, lebo počuli síce hlas, ale nevideli nikoho. 8 Saul teda vstal zo zeme, ale keď otvoril oči, nič nevidel; i vzali ho za ruky a zaviedli do Damasku. 9 A tri dni nevidel, ani nejedol, ani nepil.

Saul a Ananiáš

10 A bol v Damasku učeník menom Ananiáš. Tomu povedal Pán vo videní: Ananiáš! A on povedal: Tu som, Pane!
11 A Pán mu na to: Vstaň, choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, prímenom Tarzenského; lebo, hľa, modlí sa, 12 a videl vo videní muža menom Ananiáš, ako vchádza k nemu a kladie ruky na neho, aby zase videl. 13 Ananiáš odpovedal: Pane, od mnohých som počul o tom mužovi, koľko zlého narobil Tvojim svätým v Jeruzaleme; 14 aj tu má moc od veľkňazov, aby poviazal všetkých, ktorí vzývajú Tvoje meno. 15 Riekol mu Pán: Len choď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby niesol moje meno pred pohanov, aj pred kráľov a pred synov izraelských. 16 Lebo ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno. 17 Odišiel teda Ananiáš a vojdúc do toho domu, položil ruky na neho a povedal mu: Brat Saul, Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, po ktorej si prišiel, poslal ma, aby si zase videl a bol naplnený Duchom Svätým. 18 A vtom spadli mu z očú akoby šupiny, zase videl a dal sa pokrstiť. 19 Potom prijal pokrm a zmocnel.

Prvé vystúpenie Saulovo

Niekoľko dní zostal Saul s učeníkmi, ktorí boli v Damasku,
20 a hneď zvestoval v synagógach Ježiša, že On je Syn Boží. 21 Všetci, ktorí ho počuli, užasli hovoriac: Či je toto nie ten, čo v Jeruzaleme hubil všetkých vyznavačov toho mena a aj sem na to prišiel, aby ich poviazaných odviedol ku veľkňazom? 22 Ale Saul vystupoval tým neohrozenejšie a Židov, ktorí bývali v Damasku, uvádzal do rozpakov dokazujúc, že On (totiž Ježiš) je Kristus. 23 Keď prešlo mnoho dní, dohodli sa Židia, že ho zabijú. 24 Saul sa však dozvedel o ich úklade. Aj brány strážili vo dne-v noci, aby ho zabili, 25 ale učeníci vzali ho v noci a spustili v koši dolu hradbami. 26 Keď prišiel do Jeruzalema, pokúsil sa pripojiť k učeníkom, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeník. 27 Ujal sa ho však Barnabáš a uvedúc ho k apoštolom, rozpovedal im, ako na ceste videl Pána a že hovoril s Ním, aj ako neohrozene kázal v Damasku v mene Ježišovom. 28 A prebýval s nimi v Jeruzaleme, kázal neohrozene v mene Pánovom, 29 rozprával a hádal sa aj s Helenistami, a oni chystali sa ho zabiť. 30 Keď sa bratia dozvedeli o tom, odviedli ho do Cezarey a poslali do Tarzu.

Peter uzdravil Eneáša

31 A tak cirkev po celom Judsku i v Galilei i v Samárii mala pokoj, budovala sa, chodila v bázni Pánovej a rozhojňovala sa potešením Ducha Svätého.
32 Keď Peter pochodil všetkých, prišiel aj k svätým, ktorí bývali v Lyde. 33 Našiel tam človeka menom Eneáš, ktorý od ôsmich rokov ležal na posteli ochrnutý. 34 I povedal mu Peter: Eneáš, uzdravuje ťa Ježiš Kristus; vstaň a posteľ si! A hneď vstal. 35 I videli ho všetci, ktorí bývali v Lyde a Sarone; a títo obrátili sa k Pánovi.

Peter vzkriesil Tabitu

36 Bola však v Joppe učeníčka menom Tabita, čo v preklade znamená Srnka. A bola bohatá na dobré skutky a dávala štedré almužny.
37 I stalo sa v tie dni, že ochorela a umrela. Umyli ju a položili vo vrchnej dvorane. 38 A keďže Lyda bola blízko Joppy, učeníci, keď počuli, že je Peter tam, poslali k nemu dvoch mužov a prosili ho: Neťažkaj si prísť k nám. 39 A Peter vstal a šiel s nimi. Ako prišiel, voviedli ho do vrchnej dvorany. Tu ho obstúpili všetky vdovy a nariekali, ukazujúc sukne a plášte, čo im urobila Srnka, kým bola s nimi. 40 Peter poslal všetkých von, padol na kolená, modlil sa a - obrátený k (mŕtvemu) telu - povedal: Tabita, vstaň! I otvorila oči, a keď videla Petra, posadila sa. 41 Peter jej podal ruku, zodvihol ju, potom zavolal svätých a vdovy a postavil ju pred nich živú. 42 To sa roznieslo po celej Joppe a mnohé uverili v Pána. 43 (Peter) zostal potom niekoľko dní v Joppe u istého Šimona, garbiara.