10. kapitola
Korneliovo videnie
1 Žil v Cezarei muž menom Kornelius, stotník takzvaného italského prápora, 2 nábožný a bohabojný s celým svojím domom, ktorý dával ľudu štedré almužny a ustavične sa modlieval k Bohu. 3 Raz okolo tretej hodiny popoludní jasne videl vo videní, ako anjel Boží pristúpil k nemu a oslovil ho: Kornelius! 4 Uprene sa zahľadel na anjela a preľaknutý povedal: Čo je, Pane? Odpovedal mu: Tvoje modlitby a almužny vstúpili pred tvár Božiu a Boh sa rozpomenul na ne. 5 Pošli teda mužov do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra; 6 býva u istého garbiara Šimona, ktorý má dom pri mori. A on ti povie, čo máš robiť. 7 Len čo anjel, ktorý hovoril k nemu, odišiel, zavolal si (Kornelius) dvoch zo sluhov a zbožného vojaka spomedzi tých, čo stále boli pri ňom, 8 vyrozprával im všetko a poslal ich do Joppy. Petrovo videnie
9 Na druhý deň, ako šli a blížili sa k mestu, tak okolo poludnia, vyšiel Peter na strechu domu, aby sa pomodlil. 10 Potom vyhladol a chcel si zajesť. Ale kým mu niečo pripravovali, prišiel do vytrženia: 11 videl otvorené nebo a akási nádoba - ako veľké prestieradlo na štyroch rohoch zviazané - zostupovala k nemu a spúšťala sa na zem; 12 a v nej všetky možné štvornohé zvieratá divá zver, plazy a nebeské vtáctvo. 13 A zaznel k nemu hlas: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz! 14 Ale Peter povedal: Nie, Pane, pretože som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté. 15 A aj druhý raz zaznel k nemu hlas: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené! 16 Tak sa to opakovalo tri razy; a hneď nato zdvihla sa nádoba do neba. Korneliovi poslovia u Petra
17 Kým bol Peter v rozpakoch, čo znamená videnie, ktoré videl, ajhľa, mužovia, poslovia Korneliovi, dopytovali sa na Šimonov dom a zastali pred bránou. 18 Pýtali sa: Či tu býva Šimon, prímenom Peter? 19 A keď Peter rozmýšľal o videní, riekol mu Duch: Ajhľa, dvaja mužovia ťa hľadajú. 20 Vstaň, zíď dolu, choď s nimi a neváhaj, lebo ja som ich poslal. 21 Peter zišiel k mužom a povedal im: Ajhľa, ja som, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli? 22 Odpovedali mu: Stotník Kornelius, muž spravodlivý a bohabojný, ktorému celý židovský národ vydáva dobré svedectvo, dostal rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a vypočul tvoje slová. 23 Zavolal ich teda dnu a pohostil. Na druhý deň zobral sa a šiel s nimi; aj niektorí bratia z Joppy šli s ním. Peter v dome Korneliovom
24 Na druhý deň prišli do Cezarey. Kornelius ich už čakal a zvolal si príbuzných a dôverných priateľov. 25 Ako Peter vchádzal dnu, vyšiel mu Kornelius naproti, a padnúc mu k nohám, vzýval ho. 26 Ale Peter ho zodvihol hovoriac mu: Vstaň! Veď aj ja som len človek. 27 Medzi rozhovorom vošiel dnu a našiel tam mnohých zhromaždených. 28 I povedal im: Vy viete, že Židovi nie je dovolené pripojiť sa alebo pristúpiť k pohanovi. Ale mne Boh ukázal, aby som nikoho nemal za poškvrneného alebo nečistého. 29 Preto prišiel som bez odporu, keď ste ma povolali. A teraz sa spytujem: Načo ste ma volali? 30 A Kornelius odpovedal: Pred štyrmi dňami postil som sa až po túto hodinu a o tretej hodine popoludní modlil som sa vo svojom dome. A tu naraz stál predo mnou muž v lesklom rúchu 31 hovoriac mi: Kornelius, Boh vyslyšal tvoju modlitbu a rozpomenul sa na tvoje almužny; 32 pošli teda do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra, ktorý býva v dome garbiara Šimona pri mori. A on príde a bude hovoriť s tebou. 33 Hneď som teda poslal po teba, a ty si dobre urobil, že si prišiel. Hľa, tu stojíme teraz všetci pred Bohom, aby sme počuli všetko, čo ti prikázal Pán. 34 Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, 35 ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo. 36 To slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista - a On je Pánom všetkých - 37 veď vy viete, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján; 38 ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním. 39 A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo. 40 Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa 41 nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. 42 A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych. 43 O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho. 44 Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali jeho reč. 45 A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého; 46 lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy povedal Peter: 47 Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my? 48 Preto rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista. I prosili ho, aby pobudol niekoľko dní medzi nimi.