9. kapitola
Múdrosť a bláznovstvo pozývajú na hostinu
1Múdrosť si postavila dom, vytesala svojich sedem stĺpov. 2Pobila svoj dobytok, namiešala svoje víno, prestrela si svoj stôl, 3rozoslala svoje slúžky a volá zo samého vrchu mestskej výšiny: 4Kto je neskúsený, nech pristúpi sem! Komu chýba rozum, tomu hovorí: 5Poďte, jedzte z môjho jedla a pite z vína, čo som namiešala! 6Opusťte pochabosť a budete žiť, nastúpte cestu rozumnosti. 7Kto dohovára posmievačovi, odnáša si hanbu, kto karhá bezbožného, potupu. 8Nekarhaj posmievača, aby ťa neznenávidel; pokarhaj múdreho, bude ťa milovať. 9Daj múdremu, bude múdrejší, pouč spravodlivého a zveľadí znalosti. 10Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. 11Lebo mojím pôsobením rozmnožia sa tvoje dni a predĺžia sa roky tvojho života. 12Ak si múdry, sám sebe si múdry, ak si však posmievačom, sám ponesieš následky. 13Bláznovstvo je ako neviazaná žena, zvádza a nepozná hanbu. 14Vysedáva vo dverách svojho domu na stoličke na mestskej výšine, 15aby zvala tých, čo idú cestou, ktorí idú priamo svojimi chodníkmi: 16Kto je prostý, nech pristúpi sem. Komu chýba rozum, tomu hovorí: 17Kradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je príjemný. 18A nepozná, že sú tam tiene, a jej hostia sú v hlbinách záhrobia.