9. kapitola
Múdrosť a bláznovstvo pozývajú na hostinu
1 Múdrosť si postavila dom, vytesala svojich sedem stĺpov. 2 Pobila svoj dobytok, namiešala svoje víno, prestrela si svoj stôl, 3 rozoslala svoje slúžky a volá zo samého vrchu mestskej výšiny: 4 Kto je neskúsený, nech pristúpi sem! Komu chýba rozum, tomu hovorí: 5 Poďte, jedzte z môjho jedla a pite z vína, čo som namiešala! 6 Opusťte pochabosť a budete žiť, nastúpte cestu rozumnosti. 7 Kto dohovára posmievačovi, odnáša si hanbu, kto karhá bezbožného, potupu. 8 Nekarhaj posmievača, aby ťa neznenávidel; pokarhaj múdreho, bude ťa milovať. 9 Daj múdremu, bude múdrejší, pouč spravodlivého a zveľadí znalosti. 10 Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. 11 Lebo mojím pôsobením rozmnožia sa tvoje dni a predĺžia sa roky tvojho života. 12 Ak si múdry, sám sebe si múdry, ak si však posmievačom, sám ponesieš následky. 13 Bláznovstvo je ako neviazaná žena, zvádza a nepozná hanbu. 14 Vysedáva vo dverách svojho domu na stoličke na mestskej výšine, 15 aby zvala tých, čo idú cestou, ktorí idú priamo svojimi chodníkmi: 16 Kto je prostý, nech pristúpi sem. Komu chýba rozum, tomu hovorí: 17 Kradnutá voda je sladká a pokútny chlieb je príjemný. 18 A nepozná, že sú tam tiene, a jej hostia sú v hlbinách záhrobia.