Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

8. kapitola

Múdrosť dáva blaho a česť

1 Či múdrosť nevolá, či rozumnosť nevydáva svoj hlas?
2 Na temeni výšin, pri ceste, na križovatkách sa postavila: 3 pri bránach, pri vstupe do mesta, pri vchodoch do brán nahlas volá: 4 Mužovia, na vás volám, a k synom ľudským zaznieva môj hlas. 5 Naučte sa opatrnosti, vy prostí, majte rozum, vy blázni! 6 Počúvajte, lebo zvestujem ušľachtilé veci a moje pery otvárajú sa k správnym veciam. 7 Lebo moje ústa vravia pravdu a bezbožnosť protiví sa mojim perám. 8 Spravodlivé sú všetky reči mojich úst, niet v nich prevrátenosti ani prekrúcania. 9 Všetky sú priame rozumnému a správne tým, čo nachádzajú poznanie. 10 Prijmite moje napomenutie, nie striebro, poznanie radšej ako rýdze zlato. 11 Lebo cennejšia je múdrosť ako korále, nevyrovnajú sa jej nijaké vzácnosti. 12 Ja, múdrosť, bývam pri opatrnosti, nachádzam rozvážne poznanie. 13 Bázeň pred Hospodinom znamená nenávidieť zlo. Pýchu, namyslenosť, zlý spôsob života a prevrátené reči nenávidím. 14 U mňa je rada i rozvaha; ja som rozumnosť; ja mám silu. 15 Mnou kraľujú králi a vladári určujú, čo je spravodlivé. 16 Mnou vládnu kniežatá a všetci vznešení spravodliví sudcovia. 17 Milujem tých, čo mňa milujú, a tí, čo ma hľadajú, nájdu ma. 18 U mňa je bohatstvo a česť, trvalý blahobyt a spravodlivosť. 19 Moje ovocie je lepšie ako zlato, i rýdze zlato, a môj výnos je nad najlepšie striebro. 20 Chodievam cestou spravodlivosti, po chodníkoch práva, 21 aby som nadelila vlastníctvo tým, čo ma milujú, a aby som naplnila ich pokladnice.

Múdrosť je od Boha

22 Hospodin ma stvoril na počiatku svojho diela, pred svojimi pradávnymi skutkami.
23 Od vekov bola som utvorená, od prapočiatku zeme. 24 Keď ešte nebolo morských hlbín, zrodila som sa, keď ešte nebolo žriediel bohatých na vody. 25 Skôr, ako boli hory usadené na svoje miesto, zrodila som sa skôr ako pahorky, 26 skôr, ako učinil zem, polia a prvé hrudy na svete. 27 Keď upevnil nebesá, bola som tam, keď vymeral obzor nad morskými hlbinami, 28 keď hore upevnil oblaky, keď posilnil žriedla morskej hlbiny, 29 keď postavil moru medze, aby vody nepretekali cez jeho brehy, keď vymeral základy zeme, 30 ja som bola u Neho ako miláčik, bola som Jeho rozkošou deň čo deň, hrávala som sa pred Ním v každý čas, 31 hrávala som sa na Jeho svete a rozkošou mi bolo byť s ľuďmi.

Múdrosť napomína

32 Tak teda počúvajte ma, synovia! Blahoslavení sú tí, ktorí zachovajú moje cesty.
33 Počúvajte napomenutia, buďte múdri a nezanedbávajte ich! 34 Blahoslavený človek, čo ma počúva, a deň čo deň bdie pri mojich dverách a stráži veraje mojich brán. 35 Veď kto mňa nachádza, nachádza život, dosiahne obľubu u Hospodina, 36 ale kto ma obíde, škodí sám sebe; všetci, čo ma nenávidia, milujú smrť.