7. kapitola
1 Syn môj, zachovávaj moje reči a schovaj u seba moje prikázania. 2 Zachovaj moje prikázania a budeš žiť, i moje naučenie sťa zrenicu svojho oka! 3 Priviaž si ich na prsty, napíš na tabuľu svojho srdca. 4 Povedz múdrosti: Ty si moja sestra! Rozumnosť nazývaj svojou známou, 5 aby ťa chránila od inej ženy, od cudzej ženy, ktorá sa zalieča svojimi rečami. 6 Keď som oknom svojho domu cez mreže pozeral, 7 videl som medzi neskúsenými, zbadal som medzi mládežou chlapca bez rozumu, 8 ako šiel ulicou vedľa jej uhla a kráčal cestou k jej domu, 9 keď sa zmrákalo k večeru, keď nastávala noc a tma. 10 A tu mu vyšla v ústrety žena v obleku neviestky a so záludným srdcom, 11 vzrušená a neviazaná; jej nohy nepostoja doma: 12 hneď je na ulici, hneď na námestiach, striehne na každom rohu. 13 Chytila ho a bozkala, s nehanebnou tvárou mu povedala: 14 Mala som priniesť obete spoločenstva, a dnes som svoje sľuby splnila, 15 preto som ti vyšla v ústrety, aby som ťa hľadala; našla som ťa. 16 Prikrývkami som vystlala svoju posteľ, pestrým egyptským plátnom. 17 Pokropila som svoje lôžko myrhou, aloou a škoricou. 18 Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána, užime si lásky. 19 Lebo muž nie je doma, odišiel na ďalekú cestu. 20 Mešec s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca. 21 Mnohými zvodnými rečami ho zviedla, zvábila hladkosťou svojich perí. 22 Ihneď šiel za ňou ako vôl, keď ide na jatku, a ako jeleň sa zaplieta do siete, 23 kým mu šíp neprebodne pečeň; ako keď sa vták náhli do osídla, a nevie, že mu ide o život. 24 Teda, synovia, počúvajte ma a dajte pozor na slová mojich úst. 25 Nech ti srdce neodbočí na jej cesty; nezatúlaj sa na jej chodníky. 26 Lebo mnoho je pobitých, ktorých priviedla k pádu, a početní sú tí, ktorých zmárnila. 27 Jej dom je cestou do záhrobia, čo vedie dolu do siení smrti.