5. kapitola
Výstraha pred cudzoložnou ženou
1Syn môj, pozoruj moju múdrosť, nakloň si ucho k mojej rozumnosti, 2aby si si uchránil rozvahu a tvoje pery aby zachovali poznanie. 3Lebo pery cudzej ženy vydávajú med a jej podnebie je hladšie ako olej, 4nakoniec však je horká ako palina, ostrá ako dvojsečný meč. 5Jej nohy zostupujú k smrti, jej kroky vedú do záhrobia; 6aby si nezbadal chodník života, klátivé sú jej dráhy - a ty o tom nevieš. 7Poslúchajte ma teda, synovia moji, a neustupujte od rečí mojich úst. 8Oddiaľ od nej svoju cestu a nepribližuj sa k dverám jej domu, 9aby si svoju česť nedal iným a svoje roky ukrutníkovi, 10aby sa cudzí nenasycovali tvojou silou, a čo máš ťažko získané, aby nešlo do domu cudzinca. 11Inak by si musel na konci stenať, keď ti bude hynúť telo a mäso, 12a musel by si povedať: Nenávidel som napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním, 13neposlúchal som hlas svojich učiteľov a nenakláňal som ucho k učiteľom! 14Skoro by som bol upadol do najhoršieho nešťastia uprostred zhromaždenia a zboru.Chvála verného manželstva
15Pi vodu z vlastnej cisterny, vyvierajúcu vodu zo svojej studne. 16Majú sa tvoje pramene rozlievať na ulicu a tvoje vodné toky na námestia? 17Nech patria iba tebe samému, a nie cudzím spolu s tebou! 18Nech je požehnané tvoje žriedlo a teš sa zo ženy svojej mladosti. 19Je ako ľúbezná laň a spanilá srnka; jej prsia nech ťa občerstvujú v každý čas, jej láska nech ťa opája ustavične. 20Syn môj, prečo sa máš opájať inou a objímať ňadrá cudzej ženy? 21Lebo cesty človeka sú pred zrakom Hospodinovým, na všetky jeho kroky dozerá. 22Vlastné neprávosti lapia bezbožného, zachytí sa v povrazoch svojich hriechov. 23Zomrie, lebo sa nedal napomenúť, zablúdi pre svoje veľké bláznovstvo.