32. kapitola
Rozdelenie Zajordánska
1 Rúbenovci a Gádovci mali veľmi veľké stáda. Keď uzreli krajinu Jazér a krajinu Gileád a videli, že to miesto bolo naozaj miestom pre stáda, 2 prišli Gádovci i Rúbenovci a povedali Mojžišovi, kňazovi Eleázárovi i kniežatám zboru: 3 Atarót, Díbón, Jazér, Nimrá, Chešbón a Eleále, Sebám, Nebó a Beón, 4 krajina, ktorú porazil Hospodin pred zborom Izraelcov, je krajinou na chov stád, a tvoji služobníci majú stáda. 5 Potom povedali: Ak sme našli priazeň v tvojich očiach, nech túto krajinu dostanú tvoji služobníci do vlastníctva; nepreveď nás cez Jordán. 6 Mojžiš povedal Gádovcom a Rúbenovcom: Vaši bratia pôjdu do vojny, a vy tu chcete ostať? 7 Prečo chcete vziať odvahu Izraelcom k prechodu do krajiny, ktorú im dal Hospodin? 8 Tak urobili vaši otcovia, keď som ich poslal z Kádeš-Barnéy pozrieť krajinu. 9 Vystúpili totiž až k potoku Eškól, prezreli krajinu a vzali odvahu Izraelcom ísť do krajiny, ktorú im dal Hospodin. 10 V ten deň vzplanul hnev Hospodinov a prisahal: 11 Mužovia, ktorí vy šli z Egypta od dvadsaťročných a vyššie, neuzrú tú pôdu, ktorú som prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, lebo ma dôsledne nenasledovali, 12 okrem Kenizejca Káléba, syna Jefunneho, a Józuu, syna Núnovho; lebo oni dôsledne nasledovali Hospodina. 13 Potom vzbĺkol hnev Hospodinov proti Izraelu a nechal ich blúdiť púšťou štyridsať rokov, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré páchalo, čo sa nepáčilo Hospodinovi. 14 Teraz ste vy nastúpili na miesto svojich otcov, plemeno hriešnych mužov, aby ste ešte rozmnožili pálčivý hnev proti Izraelu. 15 Lebo ak sa odvrátite od Neho, ponechá ho ešte dlhšie na púšti a privediete do záhuby všetok tento ľud. 16 Vtedy pristúpili k nemu a povedali: Vystavíme si košiare pre svoje stáda a mestá pre svoje deti. 17 My sa však rýchlo vyzbrojíme, aby sme mohli ísť na čele Izraelcov, kým ich neuvedieme na ich miesto, avšak naše deti nech zostanú v opevnených mestách bezpečné pred obyvateľmi krajiny. 18 Nevrátime sa do svojich domovov, kým každý z Izraelcov nezaberie svoje dedičné vlastníctvo, 19 lebo nedostaneme dedičné vlastníctvo s nimi za Jordánom a tam ďalej, keďže nám pripadlo naše dedičné vlastníctvo na východ od Jordánu. 20 Mojžiš im povedal: Ak to naozaj urobíte, ak sa vyzbrojíte pred Hospodinom do boja 21 a ak každý váš ozbrojenec prejde cez Jordán pred Hospodinom, kým spred seba nevyženie svojich nepriateľov 22 a kým krajina nebude podmanená pred Hospodinom, len potom sa vrátite, budete bez viny pred Hospodinom a pred Izraelom, a táto krajina bude vaším vlastníctvom pred Hospodinom. 23 Ak však neurobíte tak, prehrešíte sa proti Hospodinovi; vedzte, že trest za váš hriech vás postihne. 24 Stavajte si mestá pre deti a košiare pre ovce, a potom uskutočnite, čo ste ústami sľúbili. 25 Nato Gádovci a Rúbenovci povedali Mojžišovi: Tvoji služobníci urobia tak, ako prikazuje náš pán. 26 Naše deti, ženy, stáda i všetok náš dobytok zostane tam v gileádskych mestách, 27 avšak všetci tvoji vojensky vystrojení služobníci prejdú pred Hospodinom do boja, ako prikazuje náš pán. 28 Potom Mojžiš vydal o nich príkaz kňazovi Eleázárovi a Józuovi, synovi Núnovmu, i predákom rodín v kmeňoch Izraelcov; 29 Mojžiš im povedal: Ak Gádovci i Rúbenovci prejdú s vami cez Jordán, všetci do boja vystrojení pred Hospodinom, a ak vám bude podrobená krajina, odovzdajte im krajinu Gileád do vlastníctva. 30 Ak však ne prejdú s vami ozbrojení, nech dostanú vlastníctvo vo vašom strede v Kanaáne. 31 Nato Gádovci a Rúbenovci odpovedali: Urobíme, ako Hospodin povedal tvojim služobníkom: 32 Vyzbrojení prejdeme pred Hospodinom do Kanaánu, nám sa však dostane dedičné vlastníctvo na druhej strane Jordánu. 33 Potom im - totiž Gádovcom a Rúbenovcom i polovici kmeňa Menaššeho, syna Jozefovho - Mojžiš odovzdal kráľovstvo amorejského kráľa Síchóna i kráľovstvo bášánskeho kráľa Óga, krajinu s jej mestami i s územím okolo miest krajiny. 34 Potom Gádovci vystavali Díbón a Atarót, Aróer, 35 Atrót, Šófán, Jazér, Jogbehu, 36 Bét-Nimru i Bét-Hárán, opevnené mestá i košiare pre ovce. 37 Rúbenovci vystavali Chešbón, Eleálé, Kirjátajim, 38 Nebó a Baal-Meón - zmeniac im mená - i Sibmu a mestám, ktoré vystavali, dali svoje mená. 39 Potom synovia Máchíra, syna Menaššeho, odišli do Gileádu, zabrali ho a vyhnali Amorejcov, ktorí tam bývali. 40 Mojžiš odovzdal Gileád Máchírovi, synovi Menaššeho, a ten tam ostal bývať. 41 Jáír, syn Menaššeho, odišiel a zabral ich stanové obce a nazval ich Chavvót-Jáír. 42 I Nóbach odišiel a zabral Kenát a jeho dediny a nazval ho podľa svojho mena Nóbachom.