14. kapitola
Mojžiša a Józuu chceli kameňovať
1 Vtedy celý zbor začal hlasno nariekať, ľud plakal tej noci. 2 Proti Mojžišovi a Áronovi reptali všetci Izraelci a celý tábor im hovoril: Kiežby sme boli pomreli v Egypte alebo na tejto púšti; kiežby sme boli pomreli! 3 Prečo nás vedie Hospodin do tejto krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta? 4 A jeden druhému hovorili: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta! 5 Vtedy Áron i Mojžiš padli na tvár pred celým zhromaždením zboru Izraelcov. 6 Avšak Józua, syn Núnov, a Káléb, syn Jefunneho, z vyzvedačov, ktorí preskúmali krajinu, si roztrhli rúcha 7 a vraveli celému zboru Izraelcov: Krajina, ktorú sme prešli, aby sme ju preskúmali, je mimoriadne dobrá krajina! 8 Ak bude mať Hospodin v nás záľubu, dovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. 9 Len sa nebúrte proti Hospodinovi! A nebojte sa ľudu krajiny, lebo bude naším chlebom. Odišla od nich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich! 10 Keď celý zbor hovoril, že ich treba ukameňovať, ukázala sa všetkým Izraelcom sláva Hospodinova vo svätostánku. Mojžiš sa prihovára za ľud
11 Hospodin riekol Mojžišovi: Dokedy ma bude tento ľud zavrhovať a dokedy mi nebude veriť napriek všetkým znameniam, ktoré som učinil uprostred neho? 12 Raním ho morom a vyhubím ho, teba však urobím väčším a mocnejším národom, ako je on. 13 Avšak Mojžiš povedal Hospodinovi: Ale Egypťania počujú, že si svojou silou vyviedol tento ľud spomedzi nich, 14 a povedia to obyvateľom tejto krajiny. Veď počuli, že Ty, Hospodine, si uprostred tohto ľudu, že Ty, Hospodine, dal si sa vidieť zoči-voči, že Tvoj oblak stojí nad ním, a že v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci. 15 Ak tento ľud do jedného usmrtíš, povedia národy, ktoré počuli zvesť o Tebe: 16 Pretože Hospodin nevládal uviesť tento ľud do krajiny, ktorú mu prísahou zasľúbil, zničil ho na púšti. 17 Ale teraz nech sa dokáže veľká sila Pánova, ako si hovoril: 18 Hospodin je dlho zhovievajúci a hojný v milosti, On odpúšťa neprávosť a priestupok, ale nenecháva bez trestu, avšak trestá neprávosť otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia. 19 Odpusť, prosím, neprávosť svojho ľudu podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až sem. 20 Vtedy riekol Hospodin: Odpustil som podľa tvojich slov! 21 Avšak akože žijem a akože celá zem bude plná slávy Hospodinovej, 22 nikto z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, a pokúšali ma už desaťkrát, a nechceli počúvať môj hlas, 23 neuvidí tú krajinu, ktorú som prísahou zasľúbil ich otcom; neuvidí ju nikto, kto mnou opovrhuje. 24 Avšak svojho služobníka Káléba, pretože v ňom bol iný duch a dokonale sa ma verne pridŕžal, uvediem do krajiny, do ktorej vošiel, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva. 25 Keďže teda Amalekijci a Kanaánci bývajú v údolí, zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Červenému moru! Trest za vzburu
26 Nato hovoril Hospodin Mojžišovi a Áronovi: 27 Dokedy bude tento zlý zbor reptať proti mne? Počul som reptanie Izraelcov, ktoré vznášajú proti mne. 28 Povedz im: Akože ja žijem - to je výrok Hospodinov - urobím vám tak, ako ste verejne predo mnou hovorili. 29 Na tejto púšti popadajú vaše mŕtvoly, a to celý počet všetkých vašich spočítaných od dvadsaťročných vyššie, ktorí reptali proti mne. 30 Nevojdete do krajiny, kvôli ktorej som zdvihol svoju ruku k prísahe, že vás tam usadím - okrem Káléba, syna Jefunneho, a Józuu, syna Núnovho. 31 Avšak vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou, tie dovediem, a ony spoznajú krajinu, ktorou ste pohrdli. 32 Vaše mŕtvoly popadajú na tejto púšti. 33 Vaši synovia budú pastiermi na púšti štyridsať rokov a budú pykať za vašu smilnú neveru, kým všetky vaše mŕtvoly nepopadajú na púšti. 34 Ako ste za štyridsať dní preskúmavali krajinu, počítajúc deň za rok, štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti a poznáte moju nemilosť. 35 Ja, Hospodin, som hovoril, že takto vykonám tomuto celému zlému zboru, ktorý sa spolčil proti mne: Na tejto púšti pohynú a tu pomrú. 36 Mužovia, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí po návrate popudili k reptaniu celý zbor, pretože rozšírili zlý chýr o krajine, 37 tí mužovia, ktorí rozšírili zlý chýr o krajine, zomreli na porážku pred Hospodinom. 38 Avšak Józua, syn Núnov, a Káléb, syn Jefunneho, zostali nažive spomedzi mužov, ktorí odišli preskúmať krajinu. 39 Potom Mojžiš povedal tieto slová všetkým Izraelcom a ľud sa veľmi zarmútil. 40 Zavčasu ráno vstali, vystúpili na temeno vrchu a hovorili: Hľa, tu sme a vystupujeme na miesto, o ktorom hovoril Hospodin, lebo sme sa prehrešili. 41 Vtedy povedal Mojžiš: Prečo prestupujete rozkaz Hospodinov? Nepodarí sa to...! 42 Nevystupujte ta, lebo Hospodin nie je vo vašom strede; inak utrpíte porážku pred svojimi nepriateľmi! 43 Veď tam pred vami sú Amalekijci a Kanaánci, a vy padnete mečom, pretože ste sa odvrátili od Hospodina; Hospodin nebude s vami! 44 Keď si predsa trúfali vystúpiť na temeno vrchu, truhla zmluvy Hospodinovej ani Mojžiš sa nepohli zo stredu tábora. 45 Amalekijci a Kanaánci, ktorí bývali na pohorí, zostúpili, porazili ich a rozháňali až po Chormu.