5. kapitola
Modlitba zboru o zmilovanie
1 Rozpomeň sa, Hospodine, čo sa stalo s nami! Zhliadni a pozri našu potupu! 2 Naše dedičstvo pripadlo cudzincom, naše domy cudzozemcom. 3 Osireli sme, nemáme otca, naše matky sú ako vdovy. 4 Vlastnú vodu pijeme za peniaze a za svoje vlastné drevo platíme. 5 Jarmo máme na šiji: prenasledujú nás, trápime sa, a nedajú nám pokoja. 6 Ruku sme podávali Egyptu aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chlebom. 7 Naši otcovia sa prehrešili, ale nieto ich, my nosíme bremeno ich vín. 8 Otroci panujú nad nami, nikto nás nevytrhne z ich rúk. 9 S nasadením života zvážame svoj chlieb pred hrozbou meča z púšte. 10 Koža nám horí ako pec od prenikavého hladu. 11 Zneuctili ženy na Sione i panny v judských mestách. 12 Svojimi rukami vešali kniežatá, starcom neprejavili úctu. 13 Mládenci nosili ručný žarnov, chlapci sa potkýnali pri nosení dreva. 14 Starci sa prestali radiť v bráne a mládenci vyhrávať na strunách. 15 Prestala radosť nášho srdca, náš tanec sa zmenil na smútok. 16 Spadla nám koruna z hlavy; beda nám, lebo sme zhrešili! 17 Pre toto je choré naše srdce, pre toto nám stemneli oči; 18 pre vrch Sion, ktorý je spustošený a po ktorom líšky behajú. 19 Ty, Hospodine, tróniš naveky, Tvoj trón stojí po všetky pokolenia. 20 Prečo navždy zabúdaš na nás a opúšťaš nás na celý život? 21 Priveď nás opäť k sebe, a my sa vrátime! Obnov naše dni, ako boli za starodávna. 22 Či si nás celkom zavrhol? Si priveľmi rozhnevaný na nás?