3. kapitola
Zmysel utrpenia zbožných
1Ja som muž, ktorý okúsil biedu pod prútom Jeho prchkosti. 2Poznal ma a viedol po tme a bez svetla. 3Naozaj, proti mne vystiera, obracia neustále svoju ruku. 4Spôsobil chradnutie môjho tela i kože, rozdrvil moje kosti. 5Ohradil a obkľúčil ma jedom a útrapami, 6posadil ma do hustej temnoty ako naveky mŕtvych. 7Postavil stenu vôkol mňa, aby som nemohol vyjsť, zaťažil moje putá. 8Hoci o pomoc volám a kričím, modlitbe mojej zatarasil cestu; 9kvádrami zamuroval moje cesty, pokrivil moje chodníky. 10Je mi akoby číhajúcim medveďom, akoby levom v úkryte. 11Zviedol ma z cesty, ochromil a spustošil ma. 12Napäl svoj luk a urobil ma terčom pre svoje šípy. 13Strelil do mojich obličiek šípy zo svojho tulca. 14Bol som na výsmech celému môjmu ľudu, jeho posmešnou piesňou každý deň! 15Nasýtil ma horkosťou, hojne ma napojil palinou. 16Zuby mi dolámal na kremeni, stlačil ma do popola. 17Moja duša je zbavená pokoja, zabudol som na šťastie, 18takže hovorím: Moja sláva je preč, i to, čo som očakával od Hospodina. 19Rozpomeň sa na moju biedu a blúdenie, na palinu i na jed. 20Ty sa iste rozpomenieš, že duša vo mne je skľúčená; 21vezmem si to k srdcu, preto budem čakať na Neho. 22Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; 23obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. 24Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho. 25Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. 26Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu. 27Dobre je mužovi, ak nosí jarmo vo svojej mladosti. 28Nech sedí sám a nech mlčí, keď mu ho naloží! 29Nech skloní ústa do prachu, azda je ešte nádej. 30Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou. 31Lebo Pán nezavrhne naveky; 32ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske, 33lebo nerád trápi a zarmucuje synov ľudských. 34Keď niekto nohami deptá všetkých zajatcov zeme, 35keď prekrúcajú ľudské práva pred Najvyšším, 36keď ukrivdia človeku v jeho súdnom spore, či to Hospodin nevidí? 37Kto povedal kedy niečo, čo by sa splnilo bez Pánovho príkazu? 38Nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré? 39Prečo sa ktorýkoľvek živý človek ponosuje na trest za hriechy? 40Prezrime a preskúmajme svoje cesty a navráťme sa k Hospodinovi! 41Pozdvihnime srdcia i ruky k Bohu na nebesiach! 42My sme sa spreneverili a spriečili, a Ty si neodpustil. 43Uzavrel si sa v hneve a prenasledoval si nás, usmrcoval si, nešetril, 44oblakom si sa uzavrel, aby modlitba neprenikla. 45Spravil si z nás smeti a vyvrheľov uprostred národov. 46Škerili na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia; 47hrôza a pasca nám bola údelom, spustnutie a skaza. 48Z očí mi tečú potoky vôd pre skazu dcéry môjho ľudu. 49Oči sa mi zalievajú bez utíšenia, bez prestania, 50kým len Hospodin nepozrie a nepohliadne z neba. 51Moje oko mi spôsobuje bolesť pre všetky dcéry môjho mesta. 52Moji nepriatelia bez príčiny poľovali na mňa ako na vtáka. 53V jame umlčali život môj, nahádzali na mňa kamene. 54Vody sa mi zavreli nad hlavou, povedal som: Už je po mne! 55Vzýval som Tvoje meno, Hospodine, z najhlbšej jamy; 56počul si môj hlas, nezakrývaj si ucho pred mojím volaním! 57Bol si mi blízko v deň, keď som Ťa vzýval, a povedal si: Neboj sa! 58Ty si viedol môj spor, Pane, vykúpil si môj život. 59Videl si moju krivdu, Hospodine, dopomôž mi k právu! 60Videl si všetku ich pomstu, všetky ich zámery proti mne. 61Počul si ich hanobenie, Hospodine, všetky ich zámery proti mne, 62reči mojich protivníkov aj ich ustavičné šomranie proti mne. 63Daj pozor na ich sedenie a vstávanie, ja som ich posmešnou pesničkou. 64Ty im odplatíš, Hospodine, podľa činov ich rúk. 65Dáš im zatvrdnuté srdcia. Tvoja kliatba na nich! 66Prenasledovať ich budeš s hnevom a vyhubíš ich spod svojich nebies, Hospodine.