3. kapitola
Zmysel utrpenia zbožných
1 Ja som muž, ktorý okúsil biedu pod prútom Jeho prchkosti. 2 Poznal ma a viedol po tme a bez svetla. 3 Naozaj, proti mne vystiera, obracia neustále svoju ruku. 4 Spôsobil chradnutie môjho tela i kože, rozdrvil moje kosti. 5 Ohradil a obkľúčil ma jedom a útrapami, 6 posadil ma do hustej temnoty ako naveky mŕtvych. 7 Postavil stenu vôkol mňa, aby som nemohol vyjsť, zaťažil moje putá. 8 Hoci o pomoc volám a kričím, modlitbe mojej zatarasil cestu; 9 kvádrami zamuroval moje cesty, pokrivil moje chodníky. 10 Je mi akoby číhajúcim medveďom, akoby levom v úkryte. 11 Zviedol ma z cesty, ochromil a spustošil ma. 12 Napäl svoj luk a urobil ma terčom pre svoje šípy. 13 Strelil do mojich obličiek šípy zo svojho tulca. 14 Bol som na výsmech celému môjmu ľudu, jeho posmešnou piesňou každý deň! 15 Nasýtil ma horkosťou, hojne ma napojil palinou. 16 Zuby mi dolámal na kremeni, stlačil ma do popola. 17 Moja duša je zbavená pokoja, zabudol som na šťastie, 18 takže hovorím: Moja sláva je preč, i to, čo som očakával od Hospodina. 19 Rozpomeň sa na moju biedu a blúdenie, na palinu i na jed. 20 Ty sa iste rozpomenieš, že duša vo mne je skľúčená; 21 vezmem si to k srdcu, preto budem čakať na Neho. 22 Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; 23 obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. 24 Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho. 25 Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. 26 Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu. 27 Dobre je mužovi, ak nosí jarmo vo svojej mladosti. 28 Nech sedí sám a nech mlčí, keď mu ho naloží! 29 Nech skloní ústa do prachu, azda je ešte nádej. 30 Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou. 31 Lebo Pán nezavrhne naveky; 32 ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske, 33 lebo nerád trápi a zarmucuje synov ľudských. 34 Keď niekto nohami deptá všetkých zajatcov zeme, 35 keď prekrúcajú ľudské práva pred Najvyšším, 36 keď ukrivdia človeku v jeho súdnom spore, či to Hospodin nevidí? 37 Kto povedal kedy niečo, čo by sa splnilo bez Pánovho príkazu? 38 Nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré? 39 Prečo sa ktorýkoľvek živý človek ponosuje na trest za hriechy? 40 Prezrime a preskúmajme svoje cesty a navráťme sa k Hospodinovi! 41 Pozdvihnime srdcia i ruky k Bohu na nebesiach! 42 My sme sa spreneverili a spriečili, a Ty si neodpustil. 43 Uzavrel si sa v hneve a prenasledoval si nás, usmrcoval si, nešetril, 44 oblakom si sa uzavrel, aby modlitba neprenikla. 45 Spravil si z nás smeti a vyvrheľov uprostred národov. 46 Škerili na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia; 47 hrôza a pasca nám bola údelom, spustnutie a skaza. 48 Z očí mi tečú potoky vôd pre skazu dcéry môjho ľudu. 49 Oči sa mi zalievajú bez utíšenia, bez prestania, 50 kým len Hospodin nepozrie a nepohliadne z neba. 51 Moje oko mi spôsobuje bolesť pre všetky dcéry môjho mesta. 52 Moji nepriatelia bez príčiny poľovali na mňa ako na vtáka. 53 V jame umlčali život môj, nahádzali na mňa kamene. 54 Vody sa mi zavreli nad hlavou, povedal som: Už je po mne! 55 Vzýval som Tvoje meno, Hospodine, z najhlbšej jamy; 56 počul si môj hlas, nezakrývaj si ucho pred mojím volaním! 57 Bol si mi blízko v deň, keď som Ťa vzýval, a povedal si: Neboj sa! 58 Ty si viedol môj spor, Pane, vykúpil si môj život. 59 Videl si moju krivdu, Hospodine, dopomôž mi k právu! 60 Videl si všetku ich pomstu, všetky ich zámery proti mne. 61 Počul si ich hanobenie, Hospodine, všetky ich zámery proti mne, 62 reči mojich protivníkov aj ich ustavičné šomranie proti mne. 63 Daj pozor na ich sedenie a vstávanie, ja som ich posmešnou pesničkou. 64 Ty im odplatíš, Hospodine, podľa činov ich rúk. 65 Dáš im zatvrdnuté srdcia. Tvoja kliatba na nich! 66 Prenasledovať ich budeš s hnevom a vyhubíš ich spod svojich nebies, Hospodine.