2. kapitola
Plač nad zbúraným Jeruzalemom
1 Jaj, akým oblakom zastrel Pán dcéru Sion vo svojom hneve; zhodil z neba na zem ozdobu Izraela, nepamätal na podnož svojich nôh v deň svojho hnevu. 2 Pán bez milosti zničil všetky príbytky Jákobove, vo svojej prchkosti zrúcal opevnenia judskej dcéry, zvrhol na zem, znesvätil kráľovstvo i jeho kniežatá. 3 V pálčivom hneve zoťal všetky rohy Izraela, odtiahol svoju pravicu, keď prišiel nepriateľ; v Jákobovi zažal plápolavý oheň, ktorý požieral všetko dookola. 4 Napäl svoj luk ako nepriateľ, vzpriamila sa Jeho pravica; vraždila sťa protivník všetko, čo bolo vzácne očiam v stane dcéry Sion, ako oheň vylial svoju prchkosť. 5 Pán sa stal akoby nepriateľom, znivočil Izrael, znivočil všetky jeho paláce, skazil jeho pevnosti, rozmnožil dcére judskej smútok i žiaľ. 6 Násilne skazil svoje obydlie, zničil svoj svätostánok. Hospodin v zabudnutie priviedol na Sione sviatok i deň odpočinku. Vo svojom karhajúcom hneve zavrhol kráľa i kňaza. 7 Zavrhol Pán svoj oltár, zaprel svoju svätyňu, nepriateľom do rúk vydal múry svojich palácov. Hučali v dome Hospodinovom ako v deň zhromaždenia. 8 Hospodin si umienil zrúcať hradby dcéry Sion, roztiahol meraciu šnúru a nestiahol ruku od ničenia; zarmútil múry i hradby, zrúcali sa napospol. 9 Do zeme vnorili sa jej brány, skazil, dolámal jej závory; jej kráľ i kniežatá sú medzi pohanmi, kde nieto vyjavenia, ani jej proroci nedostávajú videnie od Hospodina. 10 Na zemi sedia, mlčia starší dcéry Sion. Nasypali si prach na hlavu, opásali sa vrecovinou. Jeruzalemské panny zvesili hlavu k zemi. 11 Oči mi hynú od sĺz, vrie to v mojom vnútri. Na zem sa mi vyliala pečeň pre skazu dcéry môjho ľudu, keď omdlievali dojčatá a nemluvňatá na námestiach mesta. 12 Vraveli svojim matkám: Kde je obilie a víno? keď omdlievali ako ranení na námestiach mesta, keď vypúšťali dušu v náručiach svojich matiek. 13 Čo mám povedať o tebe, k čomu ťa pripodobniť, dcéra Jeruzalem? Čo prirovnám k tebe, aby som ťa potešil, panenská dcéra Sion? Veď tvoja skaza je veľká ako more, kto ťa uzdraví? 14 Tvoji proroci predvídali klam a nezmysel, a neodhaľovali tvoju vinu, aby zmenili tvoj údel. Predvídali ti veštby falošné a zvodné. 15 Spľasli nad tebou rukami všetci, čo idú okolo; zhíkli a kývali hlavami nad dcérou jeruzalemskou: Toto je mesto, ktoré nazývali vrcholom krásy, rozkošou celej zeme? 16 Všetci tvoji nepriatelia škerili ústa nad tebou, híkali, škrípali zubami a povedali: Zničili sme ju! Toto je deň, na ktorý sme čakali, dožili sme sa ho a videli sme! 17 Hospodin urobil, čo si zaumienil, splnil, čo povedal, čo rozkázal v dávnych časoch; zrúcal neúprosne; nepriateľovi spôsobil radosť nad tebou, zdvihol roh tvojich protivníkov. 18 Hlasito volaj k Pánovi, panenská dcéra Sion. Vylievaj slzy ako potok vo dne i v noci; nedopraj si odpočinok, nech nemá pokoj zrenica tvojho oka. 19 Povstaň, nariekaj v noci, na začiatku nočných stráží! Vylievaj svoje srdce ako vodu pred tvárou Pánovou, dvíhaj k Nemu svoje dlane za život svojich detí, ktoré omdlievajú hladom na rohoch všetkých ulíc! 20 Pozri sa, Hospodine, a všimni si, s kým si tak naložil! Či ženy majú jesť svoj plod, zdravo narodené deti? Či smie byť zavraždený v Pánovej svätyni prorok i kňaz? 21 Po uliciach na zemi ležia chlapec i starec; tvoje panny i mládenci padli mečom; usmrcoval si v deň svojho hnevu, zabíjal si a neľutoval. 22 Zvolal si ako k slávnosti zo všetkých strán tých, ktorých sa bojím, v deň Hospodinov nebol nikto, kto by bol ušiel a unikol; tých, čo som porodila a vychovala, nepriateľ vykynožil.