6. kapitola
Ježiš vo svojej otčine
1 Nato vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny a učeníci Ho nasledovali. 2 Keď prišla sobota, začal učiť v synagóge, a mnohí, ktorí Ho počúvali, veľmi sa divili a hovorili: Odkiaľ to má? A čo je to za múdrosť, čo Mu bola daná? A čo sú to za prejavy moci, čo sa dejú jeho rukami? 3 Či to nie je ten tesár, syn Márie a brat Jakubov, Jozefov, Júdov a Šimonov? A či Mu sestry nežijú tu medzi nami? A pohoršovali sa na Ňom. 4 Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome. 5 A nemohol tam urobiť iného divu, len čo na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. 6 A divil sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil. Vyslanie apoštolov
7 Nato zavolal si dvanástich a začal ich rozosielať po dvoch; dal im moc nad nečistými duchmi 8 a prikázal im nebrať si na cestu nič okrem palice - ani chlieb, ani kapsu, ani medené peniaze do opaska, 9 iba obuv na nohy; ani druhé spodné rúcho na preoblečenie. 10 Ďalej im povedal: Do ktoréhokoľvek domu prídete, zostaňte tam, kým neodídete odtiaľ. 11 Ak by vás niekde neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. Veru, hovorím vám: ľahšie bude v súdny deň Sodomčanom a Gomorčanom ako tomuto mestu. 12 Vyšli teda a kázali pokánie, 13 vyháňali mnohých démonov, olejom pomazali mnohých nemocných a uzdravovali ich. Smrť Jána Krstiteľa
14 Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, lebo Jeho meno bolo už známe; hovorilo sa: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobí v Ňom zázračná moc. 15 Iní hovorili: To je Eliáš, iní zase hovorili: To je prorok ako niektorý z prorokov. 16 Keď to však počul Herodes, povedal: Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych. 17 Herodes totiž dal zlapať Jána a v putách uvrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu, 18 a Ján bol povedal Herodesovi: Nie ti je dovolené žiť so ženou bratovou. 19 Preto Herodias zanevrela na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Herodes sa bál Jána vediac, že je spravodlivý a svätý; a dal ho strážiť. Keď ho počúval, bol mnoho razy v rozpakoch, a jednako rád ho počúval. 21 Prišiel však vhodný deň, keď Herodes svojim hodnostárom a vysokým dôstojníkom a popredným Galilejcom vystrojil hostinu na svoje narodeniny. 22 Vtedy vstúpila dcéra onej Herodiady, tancovala a zaľúbila sa Herodesovi a jeho spoluhodovníkom. Kráľ povedal dievčaťu: Zažiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti; 23 aj sa jej zaprisahal: Čo si len zažiadaš, dám ti, až do polovice svojho kráľovstva. 24 Ona vyšla a spýtala sa matky: Čo si žiadať? Odvetila jej: Hlavu Jána Krstiteľa. 25 Hneď sa poponáhľala ku kráľovi a predniesla mu svoju žiadosť: Chcem, aby si mi dal hneď na mise hlavu Jána Krstiteľa. 26 Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom nechcel jej odrieknuť. 27 Kráľ teda ihneď poslal kata s rozkazom priniesť hlavu Jánovu. Ten odišiel, sťal ho vo väzení, 28 priniesol jeho hlavu na mise a odovzdal ju dievčaťu, dievča ju dalo zas materi. 29 Keď to počuli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtvolu a vložili do hrobu. Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí
30 Apoštolovia zišli sa k Ježišovi a oznámili Mu všetko, čo robili a učili. 31 Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť. 32 Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do samoty. 33 Ale mnohí ich videli odchádzať a dozvedeli sa, kam, preto zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich. 34 Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému. 35 Keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k Nemu učeníci a hovorili: Kraj je pustý a už je mnoho hodín; 36 rozpusť ich, nech idú po okolitých osadách a dedinách a nakúpia si niečo jedla. 37 Ale On im povedal: Vy im dajte jesť. Odpovedali Mu: Či máme ísť nakúpiť chleba za dvesto denárov a dať im jesť? 38 Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Choďte pozrieť! A keď pozreli, povedali: Päť, a dve ryby. 39 Vtedy kázal im všetkým posadať si po skupinách do zelenej trávy. 40 I posadali si v radoch po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom, aby im podávali; aj obe ryby podelil všetkým. 42 A všetci jedli a nasýtili sa. 43 A ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov, aj z rýb. 44 Tých však, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov. Ježiš chodí po mori
45 Hneď potom kázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu k Betsaide, zakiaľ nerozpustí zástup. 46 Rozlúčiac sa s nimi, odišiel na vrch modliť sa. 47 Keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora, a On bol sám na zemi. 48 A keď videl, ako sa plavia zmietaní, lebo dul protivný vietor, prišiel k nim o štvrtej nočnej stráži, chodiac po mori, a chcel ich obísť. 49 Ale oni, keď Ho videli chodiť po mori, mysleli si, že je to prízrak, a skríkli, 50 lebo všetci Ho videli a predesili sa. On ich však hneď oslovil a povedal im: Vzmužte sa! Ja som, nebojte sa! 51 I vstúpil k nim na loď a vietor utíchol. A oni boli celkom bez seba, 52 lebo nechápali, čo to bolo s tými chlebmi, keďže ich srdce zatvrdlo. Ježiš uzdravuje chorých
53 Keď sa preplavili, prišli do Genezaretu a tam pristáli. 54 Ale sotva vystúpili z lode, hneď Ho (ľudia) poznali 55 a rozbehnúc sa po celom kraji, začali na nosidlách prinášať chorých tam, kde počuli, že je. 56 A kamkoľvek vošiel, či do mestečiek alebo do miest a či do osád, vykladali chorých na námestia a prosili Ho, aby sa Mu smeli dotknúť čo len lemu plášťa; a tí, čo sa ho dotkli, boli zachránení.