Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

5. kapitola

Ježiš v kraji Gerazénov

1 Potom prišli na druhú stranu mora, do kraja Gerazénov.
2 A hneď, ako vystúpil z lode, vyšiel Mu z hrobov naproti človek nečistého ducha; 3 býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. 4 Často ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť. 5 Tak býval celé dni a noci v hroboch a po vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. 6 Keď uvidel zďaleka Ježiša, pribehol a hodil sa pred Ním, 7 potom skríkol silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Zaklínam Ťa Bohom, nemuč ma! 8 (Ježiš) mu totiž povedal: Duch nečistý, vyjdi z toho človeka! 9 A spýtal sa ho: Ako sa voláš? Odpovedal: Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho. 10 A veľmi Ho prosil, aby ich nevyháňal z krajiny. 11 Pásla sa tam na svahu vrchu veľká črieda svíň. 12 I prosili Ho duchovia: Pošli nás do svíň, aby sme vošli do nich. 13 A povolil im. Vyšli teda nečistí duchovia a vošli do svíň; i rútila sa asi dvojtisícová črieda svahom do mora a potopila sa v mori. 14 Pastieri však utiekli a vyrozprávali to po meste i po osadách; a ľudia vyšli pozrieť, čo sa stalo. 15 A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. 16 Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. 17 I prosili Ho, aby odišiel z ich končín. 18 A keď vstupoval na loď, prosil Ho onen bývalý posadnutý, aby mohol ísť s Ním. 19 Ježiš mu však nedovolil, ale mu riekol: Choď domov k svojim a zvestuj im, čo ti urobil Pán, a že sa zmiloval nad tebou. 20 A on odišiel a začal rozhlasovať po Desaťmestí, čo veľké mu urobil Ježiš; a všetci sa divili.

Jairova dcéra a chorá žena

21 Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhú stranu, zhromaždil sa k Nemu veľký zástup, keď bol ešte pri mori.
22 Tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairos, a keď Ho uzrel, padol Mu k nohám 23 a veľmi Ho prosil: Dcéra mi umiera, príď teda, polož na ňu ruku, aby ozdravela a žila. 24 A šiel s ním; nasledoval Ho veľký zástup a tlačili Ho. 25 Medzitým akási žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok 26 a mnoho trpela od mnohých lekárov a strovila všetko, čo mala, a nič jej neosožilo, ale naopak: bolo jej vždy horšie, - 27 keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa Mu rúcha. 28 Lebo si povedala: Ak sa Mu čo aj len rúcha dotknem, ozdraviem! 29 A hneď vyschol prameň jej krvi a pocítila v tele, že je vyliečená z múk. 30 Ale Ježiš hneď pocítil, že vyšla z Neho sila, obrátil sa v zástupe a spýtal sa: Kto sa mi dotkol rúcha? 31 I povedali Mu učeníci: Vidíš, že sa zástup tlačí na Teba, a spytuješ sa: Kto sa ma dotkol? 32 Obzrel sa, aby videl tú, ktorá to spravila. 33 No žena, ktorá vedela, čo sa s ňou stalo, prestrašená a trasúc sa pristúpila, padla pred Ním a povedala Mu celú pravdu. 34 On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia. 35 Ešte hovoril, keď prišli ľudia od predstaveného synagógy so zvesťou: Už ti dcéra umrela, načo ešte obťažuješ Majstra? 36 Ale Ježiš, keď počul, o čom je reč, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 A nikomu nedovolil, aby Ho nasledoval, len Petrovi, Jakubovi a Jánovi, bratovi Jakubovmu. 38 A prišli do domu predstaveného synagógy. Keď videl zhluknutie mnohých plačúcich a bedákajúcich, 39 vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte hluk a plačete? Neumrelo dieťa, ale spí. 40 A oni Ho vysmiali. Nato vyhnal všetkých, vzal so sebou otca a matku dieťaťa i tých, čo boli s Ním, a vošiel tam, kde bolo dieťa. 41 Chytil dieťaťu ruku a povedal mu: Talitha kumi! - to znamená v preklade: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42 A dievča hneď vstalo a chodilo; bolo totiž dvanásťročné. A z veľkého úžasu boli ako bez seba. 43 On im však prikazoval, aby sa o tom nikto nedozvedel. Potom kázal dať jej jesť.