5. kapitola
Ježiš v kraji Gerazénov
1Potom prišli na druhú stranu mora, do kraja Gerazénov. 2A hneď, ako vystúpil z lode, vyšiel Mu z hrobov naproti človek nečistého ducha; 3býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. 4Často ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť. 5Tak býval celé dni a noci v hroboch a po vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. 6Keď uvidel zďaleka Ježiša, pribehol a hodil sa pred Ním, 7potom skríkol silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Zaklínam Ťa Bohom, nemuč ma! 8(Ježiš) mu totiž povedal: Duch nečistý, vyjdi z toho človeka! 9A spýtal sa ho: Ako sa voláš? Odpovedal: Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho. 10A veľmi Ho prosil, aby ich nevyháňal z krajiny. 11Pásla sa tam na svahu vrchu veľká črieda svíň. 12I prosili Ho duchovia: Pošli nás do svíň, aby sme vošli do nich. 13A povolil im. Vyšli teda nečistí duchovia a vošli do svíň; i rútila sa asi dvojtisícová črieda svahom do mora a potopila sa v mori. 14Pastieri však utiekli a vyrozprávali to po meste i po osadách; a ľudia vyšli pozrieť, čo sa stalo. 15A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. 16Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. 17I prosili Ho, aby odišiel z ich končín. 18A keď vstupoval na loď, prosil Ho onen bývalý posadnutý, aby mohol ísť s Ním. 19Ježiš mu však nedovolil, ale mu riekol: Choď domov k svojim a zvestuj im, čo ti urobil Pán, a že sa zmiloval nad tebou. 20A on odišiel a začal rozhlasovať po Desaťmestí, čo veľké mu urobil Ježiš; a všetci sa divili.Jairova dcéra a chorá žena
21Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhú stranu, zhromaždil sa k Nemu veľký zástup, keď bol ešte pri mori. 22Tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairos, a keď Ho uzrel, padol Mu k nohám 23a veľmi Ho prosil: Dcéra mi umiera, príď teda, polož na ňu ruku, aby ozdravela a žila. 24A šiel s ním; nasledoval Ho veľký zástup a tlačili Ho. 25Medzitým akási žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok 26a mnoho trpela od mnohých lekárov a strovila všetko, čo mala, a nič jej neosožilo, ale naopak: bolo jej vždy horšie, - 27keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa Mu rúcha. 28Lebo si povedala: Ak sa Mu čo aj len rúcha dotknem, ozdraviem! 29A hneď vyschol prameň jej krvi a pocítila v tele, že je vyliečená z múk. 30Ale Ježiš hneď pocítil, že vyšla z Neho sila, obrátil sa v zástupe a spýtal sa: Kto sa mi dotkol rúcha? 31I povedali Mu učeníci: Vidíš, že sa zástup tlačí na Teba, a spytuješ sa: Kto sa ma dotkol? 32Obzrel sa, aby videl tú, ktorá to spravila. 33No žena, ktorá vedela, čo sa s ňou stalo, prestrašená a trasúc sa pristúpila, padla pred Ním a povedala Mu celú pravdu. 34On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia. 35Ešte hovoril, keď prišli ľudia od predstaveného synagógy so zvesťou: Už ti dcéra umrela, načo ešte obťažuješ Majstra? 36Ale Ježiš, keď počul, o čom je reč, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37A nikomu nedovolil, aby Ho nasledoval, len Petrovi, Jakubovi a Jánovi, bratovi Jakubovmu. 38A prišli do domu predstaveného synagógy. Keď videl zhluknutie mnohých plačúcich a bedákajúcich, 39vošiel dnu a povedal im: Prečo robíte hluk a plačete? Neumrelo dieťa, ale spí. 40A oni Ho vysmiali. Nato vyhnal všetkých, vzal so sebou otca a matku dieťaťa i tých, čo boli s Ním, a vošiel tam, kde bolo dieťa. 41Chytil dieťaťu ruku a povedal mu: Talitha kumi! - to znamená v preklade: Dievča, hovorím ti, vstaň! 42A dievča hneď vstalo a chodilo; bolo totiž dvanásťročné. A z veľkého úžasu boli ako bez seba. 43On im však prikazoval, aby sa o tom nikto nedozvedel. Potom kázal dať jej jesť.