4. kapitola
Ježiš učí v podobenstvách
1 (Ježiš) zase učil pri mori. I zhromaždil sa k Nemu veľký zástup, preto vstúpil na loď a sedel v nej na mori. Všetok zástup bol na brehu. 2 A učil ich mnohému v podobenstvách; takto ich vyučoval: O rozsievačovi a o štvorakej pôde
3 Počúvajte: Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. 4 Keď rozsieval, niektoré (zrno) padlo na kraj cesty; i prileteli vtáci a zozobali ho. 5 Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo mnoho zeme; ihneď vzišlo, lebo nemalo hlbokú zem. 6 Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho, a keďže nemalo koreňa, uschlo. 7 Iné zase padlo do tŕnia; tŕnie vyrástlo a udusilo ho, tak že nevydalo úrodu. 8 A zase iné padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a vydali úrodu; niektoré vydali tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú. 9 Potom povedal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje. 10 Keď (Ježiš) ostal sám, tí, čo stáli okolo Neho s dvanástimi, opýtali sa Ho na podobenstvá. 11 Povedal im: Vám je dané tajomstvo kráľovstva Božieho, ale tamtým, ktorí sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, 12 aby očami hľadeli, ale nevideli, a ušami počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili a nebolo im odpustené. 13 Potom im povedal: Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky podobenstvá? 14 Rozsievač rozsieva slovo. 15 Kraj cesty (zasiate zrno) sú tí, ku ktorým, keď počúvajú, hneď prichádza satan a berie slovo do nich zasiate. 16 Podobne na skalnatú pôdu (zasiate) sú tí, ktorí, keď počúvajú slovo, hneď ho prijímajú s radosťou, 17 ale nemajú koreň v sebe, sú chvíľkoví; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa pohoršia. 18 A iné, do tŕnia zasiate, sú tí, čo počúvajú slovo, 19 ale prichádzajú starosti sveta, klam bohatstva a iné rozličné žiadosti a udusia slovo, takže zostáva bez úžitku. 20 A do dobrej zeme zasiate sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný i stonásobný. Podobenstvo o svetle
21 Potom im povedal: Vari na to prichádza svetlo, aby ho postavili pod nádobu alebo pod posteľ? Či nie skôr na to, aby ho postavili na svietnik? 22 Lebo nieto nič tajné, čo by nemalo vyjsť najavo, a nič nebolo tak skryté, aby nevyšlo na svetlo. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počuje! O meraní a nameraní
24 Potom im povedal: Všimnite si, čo počúvate! Akou mierou meriate vy, takou vám bude namerané, ešte vám aj pridajú. 25 Lebo tomu, kto má, bude dané, ale tomu, kto nemá, vezmú aj to, čo má. O rastúcom zrne
26 Potom hovoril: Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme; 27 v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. 28 Lebo zem sama od seba prináša úrodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase. 29 A keď úroda dozrie, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva. O horčičnom zrne
30 Potom hovoril: Čomu pripodobníme kráľovstvo Božie, alebo v akom podobenstve ho predstavíme? 31 Je ako horčičné zrno: keď je siate do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi; 32 ale zasiate sa rozrastie a je väčšie ako všetky byliny; vyháňa veľké ratolesti, takže v jeho tôni môžu hniezdiť vtáci nebeskí. 33 A hlásal im slovo v mnohých takých podobenstvách, nakoľko mohli pochopiť. 34 Bez podobenstva im však nehovoril, ale svojim učeníkom osobitne všetko vykladal. Povíchrica na mori
35 V ten istý deň, keď sa zvečerilo, povedal: Prejdime na druhú stranu! 36 I opustili zástup a vzali Ho so sebou tak, ako bol na lodi; aj iné lode boli s Ním. 37 Vtedy strhla sa veľká povíchrica a vlny sa valili do lode, že sa už napĺňala. 38 On však spal v tyle lode na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš, Majstre, že hynieme? 39 A On, prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal moru: Zmĺkni, utíš sa! I prestal víchor a nastalo veľké utíšenie. 40 Potom im povedal: Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery? 41 I báli sa veľkou bázňou a hovorili medzi sebou: Kto je to, že Ho aj vietor, aj more poslúchajú?