8. kapitola
Posluhujúce ženy
1Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a zvestoval radostnú zvesť o kráľovstve Božom a dvanásti s Ním. 2A niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb, Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, 3Johana, manželka Chúzu, Herodesovho úradníka, Zuzana a mnohé iné, posluhovali im z toho, čo mali.O rozsievačovi a o štvorakej pôde
4A keď sa schádzal veľký zástup a z miest hrnuli sa k Nemu, hovoril v podobenstve: 5Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. 6Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. 7Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. 8A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! 9Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo. 10A On riekol: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným (hovorím) v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počuli, a nerozumeli. 11Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. 12To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení. 13To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú. 14Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú. 15Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok.O svetle
16Nikto nezažne sviecu, neprikryje ju nádobou, ani nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby videli svetlo tí, čo vchádzajú. 17Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. 18Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má.Matka a bratia Ježišovi
19Raz prišli k Nemu matka a Jeho bratia a nemohli sa dostať k Nemu pre zástup. 20Oznámili Mu teda: Matka a bratia Ti stoja vonku a chcú Ťa vidieť. 21On im však odpovedal: Matkou a bratmi sú mi tí, čo počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho.Búrka na mori
22Jedného dňa vstúpil na loď On i učeníci a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odrazili sa. 23Ako sa plavili, zaspal. Tu zniesla sa na jazero veľká povíchrica, takže ich zalievalo a boli v nebezpečenstve. 24Pristúpili teda a zobudili Ho volajúc: Majstre, Majstre, hynieme! On však, keď sa prebudil, pohrozil vetru a vlnám. I prestali a nastalo utíšenie. 25Povedal im: A kde je vaša viera? Oni sa však báli a divili, hovoriac medzi sebou: Kto je Tento, že rozkazuje i vetrom i vode a poslúchajú Ho?Ježiš v kraji Gerazénov
26Potom sa preplavili do kraja Gerazénov, ktorý je naproti Galilei. 27Keď vystúpil na zem, postavil sa Mu do cesty akýsi muž z mesta, posadnutý démonmi, ktorý sa oddávna ani neobliekal, ani nebýval v dome, ale v hroboch. 28Keď uvidel Ježiša, vykríkol a padnúc pred Ním, zvolal silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha Najvyššieho? Prosím Ťa, nemuč ma! 29(Ježiš) totiž prikazoval nečistému duchovi, aby vyšiel z toho človeka, lebo už dlhý čas lomcoval ním; reťazami a putami ho poviazali a strážili, ale on zlámal okovy, hnaný démonom na púšť. 30Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Légia! Lebo mnoho démonov vošlo do neho. 31Títo prosili (Ježiša), aby im nekázal ísť do priepasti. 32Pásla sa tam na vrchu veľká črieda svíň; prosili Ho teda, aby im dovolil vojsť do nich. A dovolil im. 33Keď potom démoni vyšli z onoho človeka, vošli do svíň a črieda rútila sa svahom do jazera a potopila sa. 34Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a vyrozprávali to v meste a po osadách. 35Vyšli teda (ľudia), aby videli, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a človeka, z ktorého vyšli démoni, našli oblečeného sedieť pri nohách Ježišových a pri rozume. A preľakli sa. 36Nato im očití svedkovia rozprávali, ako bol posadnutý zachránený. 37A všetci obyvatelia kraja Gerazénov prosili Ježiša, aby odišiel od nich; lebo sa ich zmocnila veľká bázeň. Vstúpil teda na loď a vrátil sa. 38Muž, z ktorého vyšli démoni, prosil Ho, aby mohol ísť s Ním. Ale Ježiš ho prepustil a riekol: 39Vráť sa domov a rozprávaj, čo učinil Boh s tebou. A on odišiel a rozhlasoval po celom meste, aké veľké veci učinil s ním Ježiš.Jairova dcéra a chorá žena
40Keď sa Ježiš vrátil, privítal Ho zástup; lebo všetci Ho už čakali. 41A hľa, prišiel muž menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil Ho, aby prišiel do jeho domu. 42Mal totiž jedinú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá umierala. Keď (Ježiš) išiel, tlačili sa k Nemu zástupy. 43Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok a hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov, nikto ju nemohol uzdraviť, 44pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha a krvotok zaraz prestal. 45Opýtal sa Ježiš: Kto sa ma dotkol? A keď všetci popierali, povedal Peter a tí, čo boli s Ním: Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa. 46Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa. 47Keď teda žena videla, že to nezostalo v tajnosti, trasúc sa pristúpila, padla pred Ním na kolená a povedala Mu pred všetkým ľudom, prečo sa Ho dotkla a ako naraz ozdravela. 48A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji! 49Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela; neobťažuj Majstra! 50Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená. 51Keď prišiel k domu, nedovolil nikomu vojsť, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi a otcovi aj matke dievčaťa. 52Všetci plakali a oplakávali ju. On však riekol: Neplačte. Neumrela, ale spí. 53A vysmiali Ho, lebo vedeli, že umrela. 54Ale On chytil ju za ruku a zvolal: Dieťa, vstaň! 55A vrátil sa jej duch a zaraz vstala; i kázal dať jej jesť. 56A rodičia boli ako bez seba; i zakázal im hovoriť niekomu, čo sa stalo.