7. kapitola
Uzdravenie stotníkovho sluhu
1 Keď (Ježiš) skončil všetky svoje slová v prítomnosti ľudu, ktorý Ho počúval, vošiel do Kafarnaumu. 2 A sluha jedného stotníka, (stotníkovi) veľmi drahý, bol na smrť chorý. 3 Keď (stotník) počul o Ježišovi, poslal k Nemu starších spomedzi Židov s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4 Oni teda prišli k Ježišovi a prosili Ho naliehavo: Zasluhuje si, aby si mu vyhovel; 5 lebo miluje náš národ a vystavil nám synagógu. 6 Ježiš išiel teda s nimi. A keď nebol už ďaleko od domu, poslal stotník priateľov k Nemu s odkazom: Neustávaj sa, Pane, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Preto ani seba som nepokladal za hodného ísť k Tebe. Ale povedz slovo, a ozdravie môj sluha. 8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov; keď poviem tomuto: Choď! - ide, a inému: Poď sem! - príde, a svojmu sluhovi: Sprav toto! - urobí. 9 Keď to Ježiš počul, zadivil sa a obrátiac sa k zástupu, ktorý Ho nasledoval, povedal: Hovorím vám: Ani v Izraeli nenašiel som takej viery. 10 Keď sa potom poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. Vzkriesenie mládenca v Naime
11 Potom na druhý deň išiel do mesta Naimu, a šli s Ním učeníci a veľký zástup. 12 Keď sa priblížili k mestskej bráne, ajhľa, práve vynášali mŕtveho, jediného syna matky, a tá bola vdova; početný zástup mesta šiel s ňou. 13 Keď ju Pán uzrel, zľutoval sa nad ňou a povedal jej: Neplač! 14 Potom pristúpil, dotkol sa már, a tí, čo ich niesli, zastali. A riekol: Mládenec, hovorím ti, vstaň! 15 I posadil sa mŕtvy a začal rozprávať. A dal ho jeho matke. 16 Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. 17 A rozniesla sa zvesť o Ňom po celom Judsku a po celom okolí. Posolstvo Jána Krstiteľa
18 Aj Jánovi priniesli zvesť o tom všetkom jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch z učeníkov 19 a poslal ich k Ježišovi s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať? 20 Keď tí mužovia prišli k Nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k Tebe s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať? 21 Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, z utrpenia a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 Odpovedal im teda Ježiš: Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú, chudobným sa evanjelium zvestuje, 23 a blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne. 24 Keď poslovia Jánovi odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorou vietor sem-tam kolíše? 25 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia nádherné rúcho a žijú rozkošne, bývajú v kráľovských domoch. 26 Alebo čo ste vyšli vidieť? Vari proroka? Áno, hovorím vám, i viac ako proroka. 27 To je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou, a ten pripraví cestu pred Tebou. 28 Hovorím vám: Medzi narodenými zo žien nieto väčšieho nad Jána, ale kto je najmenší v kráľovstve Božom, je väčší než on. 29 A všetok ľud, ktorý Ho počúval, i colníci, pokrstení Jánovým krstom, uznali spravodlivosť Božiu. 30 Ale farizeji a zákonníci, keďže sa mu nedali krstiť, zmarili úmysel, ktorý mal Boh s nimi. 31 Komu však pripodobním ľudí tohto pokolenia? A komu sú podobní? 32 Podobní sú deťom, ktoré sedia na námestí a vykrikujú si: Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste. 33 Prišiel totiž Ján Krstiteľ, ktorý ani chlieb neje, ani víno nepije, a hovoríte: Posadnutý je! 34 Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoríte: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. 35 I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami. Žena hriešnica
36 Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním. 37 A hľa, v meste bola žena-hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, 38 odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. 39 Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. 40 Odpovedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo povedať. A on povedal: Hovor, Majstre! 41 Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat. 42 A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? 43 Šimon riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil. 44 Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi. 45 Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. 46 Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. 47 Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje. 48 A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. 49 Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? 50 On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!