6. kapitola
Vymŕvanie klasov v sobotu
1 Keď Ježiš išiel v druhú sobotu cez obilie, trhali učeníci klasy, vymŕvali ich rukami a jedli. 2 I povedali niektorí z farizejov: Prečo robíte, čo nie je dovolené v sobotu? 3 Odpovedal im Ježiš: Či ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď boli hladní? 4 Ako vošiel do domu Božieho, vzal posvätné chleby, ktoré nie je dovolené jesť, jedine kňazom, jedol z nich a dal i svojmu sprievodu. 5 A riekol im: Syn človeka je pánom soboty. Uzdravenie človeka s vyschnutou rukou
6 Zas v inú sobotu vyšiel do synagógy a učil. A bol tam človek, ktorý mal pravú ruku vyschnutú. 7 Zákonníci a farizeji dávali pozor na Neho, či bude uzdravovať v sobotu, aby Ho mohli obžalovať. 8 Ale On poznal ich zmýšľanie a povedal človeku, ktorý mal vyschnutú ruku: Vstaň a postav sa do prostriedku! A on vstal a postavil sa. 9 Nato im Ježiš povedal: Spytujem sa vás: Či je dovolené v sobotu činiť dobre alebo zle, zachovať život alebo zahubiť? 10 I poobzeral si ich všetkých a povedal tomu človeku: Vystri ruku! On urobil tak. A ruka bola mu zase zdravá. 11 Oni však, plní šialenstva, zhovárali sa medzi sebou, čo urobiť s Ježišom. Vyvolenie dvanástich
12 V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a na modlitbách k Bohu strávil noc. 13 Keď svitlo, zvolal si učeníkov, vyvolil si z nich dvanástich a nazval ich aj apoštolmi: 14 Šimona, ktorému dal aj meno Peter, jeho brata Ondreja, Jakuba a Jána, Filipa a Bartolomeja, 15 Matúša a Tomáša, Jakuba Alfeovho, Šimona zvaného Horlivec, 16 Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. Uzdravovanie
17 Keď potom zostúpil s nimi, zastal na rovine a (spolu s Ním) veľký zástup Jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu z celého Judska, i z Jeruzalema i z prímorského Týru a Sidonu, 18 ktorí prišli, aby Ho počúvali a boli vyliečení z neduhov. Uzdravovaní boli aj tí, čo ich trápili nečistí duchovia. 19 A všetok zástup snažil sa Ho dotknúť, lebo sila vychádzala z Neho a liečila všetkých. Blahoslavenstvá
20 Vtedy pozdvihol oči na učeníkov a hovoril: Blahoslavení chudobní, lebo vaše je kráľovstvo Božie. 21 Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení; blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 22 Blahoslavení ste, ak vás ľudia nenávidia a vylučujú vás a hanobia a zavrhujú vaše meno ako zlé pre Syna človeka. 23 Radujte sa v ten deň a plesajte, veď, hľa, vaša odplata je hojná v nebi; lebo ich otcovia práve tak robili prorokom. 24 Ale beda vám, boháčom, lebo už máte svoje potešenie! 25 Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať; beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalostiť a plakať. 26 Beda, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo práve tak robili ich otcovia falošným prorokom. 27 Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre tým, čo vás nenávidia. 28 Žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú. 29 Kto ťa udrie po líci, tomu nastav aj druhé, a kto ti berie plášť, tomu neodopieraj ani spodné rúcho. 30 Každému, kto ťa prosí, daj, a kto si vezme niečo, od toho nežiadaj späť. 31 Ako chcete, aby ľudia činili vám, tak aj vy čiňte im. 32 Keď milujete tých, ktorí vás milujú, čo to za milosť? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. 33 Keď budete dobre činiť tým, ktorí vám dobre činia, čo to za milosť? Veď to isté robia aj hriešnici. 34 A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa úfate, že vám vrátia, čo to za milosť? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali svoje. 35 Ale milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a vaša odplata bude hojná a budete synovia Najvyššieho, lebo On je dobrotivý aj k nevďačným a zlým. 36 Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. O posudzovaní
37 Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené. 38 Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané. 39 Povedal im aj podobenstvo: Či môže vodiť slepý slepého? Či nepadnú obaja do jamy? 40 Nie je učeník nad učiteľa, ale dokonalý bude každý, keď bude ako jeho učiteľ. 41 Prečo vidíš bratovi v oku smietku, keď vo vlastnom oku nebadáš brvno? 42 Ako môžeš povedať bratovi: Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, ktorú máš v oku, keď ty nevidíš brvno vo svojom oku? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom uvidíš, ako vybrať smietku, ktorá je v oku bratovom. Podobenstvo o strome a o dome
43 Lebo niet dobrého stromu, ktorý by rodil zlé ovocie, a zase niet planého stromu, ktorý by rodil dobré ovocie. 44 Každý strom zaiste poznať po ovocí: lebo nezbierajú z tŕnia figy, ani z hložia neoberajú hrozno. 45 Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa. 46 Čo ma oslovujete: Pane, Pane! a nečiníte, čo hovorím? 47 Ukážem vám, komu je podobný každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slovo a zachováva ho. 48 Podobný je človeku, ktorý si stavia dom; hlboko kopal a položil základ na skalu. Keď sa strhla povodeň, rieka udrela na ten dom, ale nemohla ním pohnúť, pretože bol dobre postavený. 49 Kto však počul, a nezachoval, podobný je človeku, ktorý si postavil dom na zemi bez základu; udrela naň rieka a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veľký.