7. kapitola
Žiaľ je lepší ako radosť
1 Lepšie je dobré meno ako vzácna masť, a deň smrti ako deň narodenia. 2 Lepšie je ísť do domu smútku, ako ísť do domu hodovania; lebo tam je koniec každého človeka, kto žije, nech si to pripustí k srdcu! 3 Lepšia je nevôľa než smiech, lebo keď je smutná tvár, dobre je srdcu. 4 Srdce múdrych je v dome smútku, ale srdce bláznov je v dome radosti. 5 Lepšie je počúvať karhanie múdreho, ako keď niekto počúva spev bláznov. 6 Ako praskot tŕnia pod hrncom, taký je smiech bláznov. Aj to je márnosť. 7 Lebo zisk z vydierania poblázni múdreho a úplatok kazí srdce. Buď trpezlivý a nereptaj!
8 Lepší je koniec veci ako jej počiatok; lepší je trpezlivý človek ako povýšenec. 9 Nenáhli sa k hnevu, lebo hnev spočíva v hrudi bláznov. 10 Nehovor: Ako je to, že predošlé dni boli lepšie ako terajšie? Lebo nepochádza z múdrosti, ak sa tak pýtaš. 11 Dobrá je múdrosť spolu s dedičstvom, a je ziskom pre tých, čo vidia slnko. 12 Lebo v tôni múdrosti je tak ako v tôni peňazí; ale výhodou poznania je, že život dáva múdrosť tým, čo ju majú. 13 Pozri sa na Božie dielo! Lebo veď kto môže narovnať, čo skrivil? 14 V dobrý deň buď dobrej vôle; v deň zlý si uváž: aj tento deň učinil Boh ako tamten, aby človek nevypátral, čo príde po ňom. Stredná cesta
15 Všetko to som videl za svojho múdreho života: jestvuje spravodlivý, ktorý hynie vo svojej spravodlivosti, a bezbožný, ktorý dlho žije vo svojej nešľachetnosti. 16 Nebuď príliš spravodlivý a netvár sa príliš múdro. Prečo máš vyjsť navnivoč? 17 Nepočínaj si príliš bezbožne a nebuď blázon. Prečože máš predčasne zomrieť? 18 Dobré je, ak sa držíš jedného, ale ani druhého sa nespúšťaš. Lebo kto sa bojí Boha, ujde tomu všetkému. 19 Múdrosť dáva múdremu viac sily ako desať mocných, ktorí sú v meste. 20 Lebo nieto na zemi spravodlivého človeka, čo by len dobre robil a nehrešil. 21 Nevšímaj si všetky reči, ktoré ľudia hovoria, aby si nemusel počuť, ako ťa preklína vlastný sluha. 22 Lebo aj sám vieš, že mnoho ráz si aj ty preklínal iných. 23 Všetko to som skúsil s múdrosťou. Povedal som: Chcem mať múdrosť! Ale ona ostala ďaleko odo mňa. 24 Ďaleko je, čo jestvuje, a veľmi hlboké; kto to vystihne? Málokto odolá ženským zvodom
25 Opäť som si predsavzal poznať, vyskúmať a hľadať múdrosť a podstatu vecí, aby som poznal, že bezbožnosť je bláznovstvo a bláznovstvo je pochabosť. 26 A zisťujem, že trpkejšia ako smrť je žena, ktorá je osídlom: jej srdce je sieťou a jej ruky okovami. Kto sa páči Bohu, unikne jej, ale kto hreší, toho ona polapí. 27 Hľa, toto som zistil, vraví Kazateľ - porovnávajúc jedno s druhým - aby som vystihol podstatu, 28 ktorú ešte hľadala moja myseľ, ale nenašiel som ju. Z tisícich som našiel jediného muža, ženu nenašiel som medzi nimi všetkými. 29 Ale hľa, toto som zistil: Boh učinil ľudí priamymi a úprimnými, ale oni sledovali mnohé výmysly.