6. kapitola
1 Jestvuje zlo, ktoré som videl pod slnkom a ťažko dolieha na ľudí: 2 Človek, ktorému Boh dal bohatstvo, majetok i česť, takže mu nič nechýba z toho, čo si zažiada, ale Boh mu nedopraje z toho užívať, lebo cudzí človek to požíva. To je márnosť a bolestné zlo. 3 Keby niekto splodil sto detí a žil by mnoho rokov, takže by dosiahol vysoký vek, ale sám by sa nenasýtil dobrých vecí, ba ani pohrebu by sa mu nedostalo, hovorím: Lepšie je nedochôdčaťu ako jemu; 4 lebo prišlo ako márnosť na svet a do temnoty odchádza a tma zahalí jeho meno. 5 Ani slnko nevidelo a nepoznalo; ono má však pokoj, ale tento nie. 6 A keby žil aj dvakrát tisíc rokov, a nezakúsil by dobra, či neodchádza všetko na to isté miesto? Márnosť ľudských žiadostí a bezmocnosť pred Bohom
7 Všetka námaha človeka je pre jeho ústa, ale jeho túžba sa nenaplní. 8 Veď akú prednosť má múdry pred bláznom? Ako bedár pred tým, ktorý sa vyzná v živote. 9 Lepšie je hľadieť očami, ako žiadostivo túžiť. Aj to je márnosť a honba za vetrom. 10 Všetko, čo je, dávno bolo nazvané svojím menom, a je známe, že sa človek nemôže súdiť so silnejším, ako je sám. 11 Lebo mnoho slov množí len márnosť; čo má človek z toho? 12 Veď kto vie, čo je dobré človeku v živote za tých pár dní jeho márneho života, ktoré sa minú ako tieň? A kto môže povedať človeku, čo bude po ňom pod slnkom?