5. kapitola
1 Neprenáhli sa ústami a srdce nech sa ti nenáhli vyriecť slovo pred Bohom; lebo Boh je na nebi a ty si na zemi. Preto nech je málo tvojich slov. 2 Sen prichádza z mnohej únavy a hlas blázna s mnohými slovami. 3 Ak dáš sľub pred Bohom, nemeškaj splniť ho, lebo On nemá záľubu v bláznoch: čo sľúbiš, to aj splň! 4 Radšej nesľubuj, akoby si mal sľúbiť, a nesplniť. 5 Nedopusť, aby ťa ústa zviedli na hriech, nehovor pred Božím poslom: Bol to omyl. Prečo sa má Boh hnevať pre tvoju reč a zničiť dielo tvojich rúk? 6 Lebo kde je mnoho snov, tam je aj mnoho daromných slov. Ale ty sa boj Boha! Krivda vo verejnom živote
7 Ak vidíš utláčať núdzneho a odnímať právo a spravodlivosť v krajine, nediv sa tomu, lebo nad vysokým bdie vyšší a nad nimi je najvyšší. 8 Ale ziskom pre krajinu vo všetkom tom by bol kráľ, ktorý vládne nad obrobenou zemou. Márnosť časného bohatstva
9 Kto miluje peniaze, nenasýti sa peňazí, ani dôchodkov ten, kto miluje bohatstvo. Aj to je márnosť. 10 Ak sa množí majetok, množia sa aj tí, čo ho míňajú. A aký úžitok majú z neho jeho majitelia? Iba čo ich oči hľadia naň. 11 Sladký je spánok pracujúceho, či jedáva málo a či mnoho; ale bohatému presýtenosť nedá zaspať. 12 Bolestné zlo videl som pod slnkom: strážené bohatstvo slúži majiteľovi na nešťastie. 13 Tak bohatstvo vyjde nazmar nejakou nehodou. Splodí syna - avšak nič mu nezanechá. 14 Ako vyšiel zo života svojej matky, tak odíde opäť nahý, ako prišiel, a nič neodnesie zo svojej námahy, čo by mohol vziať so sebou. 15 Aj to je tiež bolestné zlo, že celkom tak musí odísť, ako prišiel. Aký úžitok má teda z toho, že sa do vetra namáha? 16 K tomu celý život svoj strávil v tme, v mnohom smútku, nemoci a mrzutosti. Užívanie časného bohatstva
17 Videl som teda, že dobré a pekné je: jesť a piť a mať sa dobre pri všetkej svojej námahe, ktorou sa umára (človek) pod slnkom po všetky dni svojho žitia, ktoré mu dal Boh, lebo to mu je údelom. 18 Aj to, že Boh dal niekomu bohatstvo a majetok a dovolil mu jesť z toho a brať podiel i radovať sa za svoju námahu, aj to je Boží dar. 19 Lebo nebude mnoho myslieť na pominuteľné dni svojho života, pretože mu Boh radosťou zamestnával srdce.