4. kapitola
Šťastný, kto sa nenarodil
1A znova som videl všetky útlaky, ktoré sa dejú pod slnkom; videl som slzy utláčaných, a nik ich nepotešil; násilie trpeli z rúk svojich utláčateľov, a nik ich nepotešil. 2Preto som nazval šťastnejšími tých, ktorí dávno zomreli, ako živých, ktorí dosiaľ žijú. 3Lepšie ako týmto je tomu, ktorý sa doteraz nenarodil, lebo nevidel nikdy zlý skutok, ktorý sa páše pod slnkom. 4A videl som, že všetka námaha a všetok úspech z práce budí žiarlivosť jedného proti druhému. Aj to je márnosť a honba za vetrom. 5Blázon si založí ruky a trávi svoje vlastné telo. 6Lepšie je za hrsť pokoja ako priehrštie trudu a honby za vetrom.Dvaja sa majú lepšie ako jeden
7A zase som videl ďalšiu márnosť pod slnkom: 8Osamelý človek, ktorý nemá nikoho, nemá ani syna, ani brata, jeho námaha nemá konca, ani oko sa mu nemôže nasýtiť bohatstvom. Pre kohože sa namáham a nedoprajem si nič dobré? Aj to je márnosť a úbohé zamestnanie. 9Dvaja sa majú lepšie ako jeden, lebo majú odmenu za svoju námahu. 10Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha, beda však samotnému, ak padne! Nemá druhého, čo by ho pozdvihol. 11A opäť, ak dvaja ležia spolu, zohrejú sa; ale samotný, ako sa zohreje? 12A ak niekto premôže jednotlivca, dvaja obstoja pred ním. Trojitý povraz sa nepretrhne rýchlo.Ľudská priazeň je márnosťou
13Lepší je chudobný, ale múdry mladík, než starý, ale bláznivý kráľ, ktorý si nechce dať poradiť. 14Lebo onen z väzenia vyšiel a stal sa kráľom, hoci sa v chudobe narodil, keď tento kraľoval. 15Videl som všetkých živých, ktorí chodia pod slnkom, spolu s mladíkom, následníkom, ktorý mal na jeho miesto nastúpiť. 16Nebolo konca všetkému množstvu tých, ktorým stál na čele, ale neskôr žijúci nebudú sa z neho radovať; naozaj aj to je márnosť a honba za vetrom.Proti nerozvážnej reči
17Daj pozor na svoje kroky, keď ideš do Božieho domu; lebo pristúpiť, aby si počúval, je lepšie, ako keď blázni prinášajú obeť, lebo oni nevedia, že zle robia.