Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

4. kapitola

Šťastný, kto sa nenarodil

1 A znova som videl všetky útlaky, ktoré sa dejú pod slnkom; videl som slzy utláčaných, a nik ich nepotešil; násilie trpeli z rúk svojich utláčateľov, a nik ich nepotešil.
2 Preto som nazval šťastnejšími tých, ktorí dávno zomreli, ako živých, ktorí dosiaľ žijú. 3 Lepšie ako týmto je tomu, ktorý sa doteraz nenarodil, lebo nevidel nikdy zlý skutok, ktorý sa páše pod slnkom. 4 A videl som, že všetka námaha a všetok úspech z práce budí žiarlivosť jedného proti druhému. Aj to je márnosť a honba za vetrom. 5 Blázon si založí ruky a trávi svoje vlastné telo. 6 Lepšie je za hrsť pokoja ako priehrštie trudu a honby za vetrom.

Dvaja sa majú lepšie ako jeden

7 A zase som videl ďalšiu márnosť pod slnkom:
8 Osamelý človek, ktorý nemá nikoho, nemá ani syna, ani brata, jeho námaha nemá konca, ani oko sa mu nemôže nasýtiť bohatstvom. Pre kohože sa namáham a nedoprajem si nič dobré? Aj to je márnosť a úbohé zamestnanie. 9 Dvaja sa majú lepšie ako jeden, lebo majú odmenu za svoju námahu. 10 Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha, beda však samotnému, ak padne! Nemá druhého, čo by ho pozdvihol. 11 A opäť, ak dvaja ležia spolu, zohrejú sa; ale samotný, ako sa zohreje? 12 A ak niekto premôže jednotlivca, dvaja obstoja pred ním. Trojitý povraz sa nepretrhne rýchlo.

Ľudská priazeň je márnosťou

13 Lepší je chudobný, ale múdry mladík, než starý, ale bláznivý kráľ, ktorý si nechce dať poradiť.
14 Lebo onen z väzenia vyšiel a stal sa kráľom, hoci sa v chudobe narodil, keď tento kraľoval. 15 Videl som všetkých živých, ktorí chodia pod slnkom, spolu s mladíkom, následníkom, ktorý mal na jeho miesto nastúpiť. 16 Nebolo konca všetkému množstvu tých, ktorým stál na čele, ale neskôr žijúci nebudú sa z neho radovať; naozaj aj to je márnosť a honba za vetrom.

Proti nerozvážnej reči

17 Daj pozor na svoje kroky, keď ideš do Božieho domu; lebo pristúpiť, aby si počúval, je lepšie, ako keď blázni prinášajú obeť, lebo oni nevedia, že zle robia.