Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

3. kapitola

Všetko má svoj čas

1 Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu:
2 Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené; 3 čas zabíjať i čas uzdravovať; čas búrať i čas stavať; 4 čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa; 5 čas odhadzovať kamene i čas zbierať kamene; čas objímať i čas vyhýbať sa objímaniu; 6 čas hľadať i čas strácať, čas zachovať i čas odhadzovať; 7 čas roztrhať i čas zošívať, čas mlčať i čas hovoriť. 8 Čas milovať i čas nenávidieť, čas vojny i čas pokoja. 9 Akýže úžitok má ten, ktorý pracuje, z toho, že sa namáha? 10 Videl som ťažkú úlohu, ktorú dal Boh ľuďom, aby sa ňou umárali. 11 Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal. 12 Poznal som, že niet pre nich nič lepšie, ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote. 13 Ale aj toto, že človek môže jesť a piť, zakúsiť dobré veci pri svojej námahe, je Božím darom. 14 Poznal som, že všetko, čo činí Boh, trvá naveky; nič k tomu pridať nemožno a nič nemožno z toho ubrať. Boh to tak zariadil, aby sa Ho ľudia báli. 15 Čo je, bolo už dávno, čo sa má stať, už dávno bolo; a Boh znovu vyhľadáva, čo sa pominulo.

Človek je pominuteľný

16 Ďalej videl som pod slnkom: na mieste práva bolo bezprávie a na mieste spravodlivosti bezbožnosť.
17 Vtedy som si povedal: Spravodlivého i bezbožného bude súdiť Boh, lebo každý počin i skutok má svoj čas. 18 A povedal som si: Je to kvôli ľuďom, aby ich Boh skúšal a aby videli, že sú ako zvieratá. 19 Lebo údel ľudí je i údelom zvierat; je jeden a ten istý. Ako zomiera jeden, tak umiera i druhý, a všetko jednako dýcha. Preto človek nemá prednosť pred zvieraťom; lebo všetko je márnosť. 20 Všetko smeruje k jednému miestu: Všetko povstalo z prachu a všetko sa vráti do prachu. 21 Kto vie, či ľudský duch vystupuje nahor a duch zvierat zostupuje nadol, do zeme? 22 Videl som teda, že niet nič lepšie, než aby sa človek tešil zo svojho diela, lebo to je jeho údelom. Veď kto ho privedie k tomu, aby videl, čo bude po ňom?