2. kapitola
Márnosť bohatstva a radosti
1 Povedal som si: Nože, skúsim to s radosťou; užívaj dobré veci! A hľa - i to je márnosť. 2 O smiechu som povedal: Pochabosť. A o radosti: Čo prospeje? 3 Pomyslel som si, že vínom osviežim svoje telo, ovládajuc myseľ múdrosťou, a bláznivosti sa budem držať až dotiaľ, kým neuvidím, čo je prospešné pre ľudí, čo majú robiť pod slnkom pri krátkom počte dní svojho života. 4 Podujal som sa na veľké veci: Vystaval som si domy, vysadil som si vinice, 5 založil som si záhrady a sady a nasadil som v nich ovocné stromy všetkých druhov. 6 Urobil som si jazerá, aby sa z nich zvlažoval les, v ktorom rástli stromy. 7 Kúpil som si otrokov a otrokyne; mal som aj doma narodených sluhov, veľké stáda dobytka a mnoho oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. 8 Nahromadil som si aj striebra a zlata i pokladov od kráľov a z krajín; zadovážil som si spevákov a speváčky, aj čo je ľuďom rozkošou: mnoho žien. 9 Vzrástol som a prevýšil všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme; nad tým moja múdrosť zostávala pri mne. 10 Čokoľvek si moje oči zažiadali, neodmietol som im; svojmu srdcu som neodoprel nijakú radosť; lebo moje srdce malo radosť zo všetkej svojej námahy; a to mi bolo odmenou za všetku moju námahu. 11 Vtedy som obrátil pozornosť na všetky diela, ktoré moje ruky vykonali, a na námahu, ktorú som vynaložil na ich vykonanie, a hľa - to všetko bola márnosť a honba za vetrom; z ničoho niet úžitku pod slnkom. Rovnaký údel múdreho i blázna
12 Potom som sa obrátil, aby som sa pozrel na múdrosť, na pochabosť i na bláznovstvo. Lebo čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi? To, čo iní robili dávno predtým. 13 Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred bláznovstvom, akú výhodu má svetlo pred tmou. 14 Múdry má oči vo svojej hlave, kým blázon chodí v temnote. A predsa som spoznal, že rovnaký údel postihne všetkých. 15 Preto som si povedal: Ak ma taký údel stihne ako blázna, načo som vynikal múdrosťou? A povedal som si: Aj to je márnosť. 16 Pamiatka po múdrom ani po bláznovi netrvá naveky, v budúcich dňoch sa zabudne na všetko a múdry umiera tak ako blázon. 17 Vtedy som znenávidel život, lebo sa mi sprotivilo všetko, čo sa deje pod slnkom. Veď všetko je márnosť a honba za vetrom. Márnosť prílišnej námahy
18 Znenávidel som všetku svoju lopotu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú musím zanechať tomu, čo príde po mne. 19 A ktovie, či bude múdry, a či blázon? Vládnuť však bude nad všetkými plodmi môjho trudu, na ktorý som vynaložil námahu a múdrosť pod slnkom. Aj to je márnosť. 20 Preto som dospel k zúfalstvu nad všetkou lopotou, ktorú som s námahou konal pod slnkom. 21 Lebo tu je človek, ktorý sa namáhal s múdrosťou, poznaním a zručnosťou, ale musí to odovzdať človeku, ktorý na to nevydal námahu. Aj to je márnosť a veľké zlo. 22 Nuž čo má človek zo všetkého svojho ustávania a z úsilia srdca, ktorým sa umáral pod slnkom? 23 Veď po celý jeho život bolesť a mrzutosť sú jeho zamestnaním; ba ani v noci jeho srdce neodpočíva. Aj to je márnosť. 24 Nič nie je lepšie pre človeka ako jesť a piť a dožičiť si dobré veci pri svojej lopote. Aj to som zbadal, že to pochádza z Božej ruky. 25 Lebo kto môže jesť a užívať bez Neho? 26 On totiž dáva človeku, ktorý sa mu páči, múdrosť, poznanie i radosť; ale tomu, kto hreší, dáva úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, ktorý sa páči Bohu. Aj to je márnosť a honba za vetrom.