12. kapitola
1 Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, skôr, ako prídu zlé dni a priblížia sa roky, o ktorých povieš: Nemám v nich záľubu. 2 Skôr, ako sa zatmie slnko a svetlo, mesiac a hviezdy, a oblaky sa vrátia po daždi; 3 vtedy, keď sa strážcovia domu budú triasť, silní mužovia sa zhrbia, ženy, čo melú, prestanú pracovať, lebo ich bude málo, a zatemnia sa tie, čo vyzerajú z okien; 4 dvere na ulicu sa zavrú, keď bude tíchnuť zvuk žarnova, zvýši sa jeho hlas na vtáčí hlas a stlmia sa všetky dcéry spevu, 5 bude sa báť aj výšin a postrachu na ceste. Mandľovník rozkvitne, kobylka oťažie a odkvitne kaparka, lebo človek odchádza do svojho večného domu a po uliciach obchádzajú trúchliaci. 6 Skôr, ako sa pretrhne strieborný povrázok a rozbije sa zlatá čaša, skôr, ako sa roztrepe džbán nad prameňom a poláme sa koleso na studni, 7 prach sa navráti do zeme, ako bol prv, ale duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal. 8 Márnosť nad márnosti, povedal Kazateľ, všetko je márnosť. Doslov o Kazateľovi
9 A nad to, že Kazateľ bol múdry, vyučoval aj ľud poznaniu, uvážil, skúmal a skladal mnoho prísloví. 10 Kazateľ sa snažil nájsť lahodné slová a napísať správne, pravdivé výroky. 11 Slová múdrych sú ako ostne a ako vbité klince sú zozbierané výpovede, keď ich dal jeden pastier. 12 Ostatne, syn môj, daj sa vystríhať: Tvorenie mnohých kníh nemá konca a mnoho učenia unavuje telo. 13 Na záver všetkých rečí počuj: Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka. 14 Lebo Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá.