Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

9. kapitola

Jóbova odpoveď Bildadovi

1 Nato sa Jób ujal slova a povedal:
2 Dobre viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom? 3 Ak sa chce súdiť s Ním, z tisíc otázok ani na jednu nedá odpoveď. 4 Má múdre srdce a veľkú moc; kto sa Mu kedy vzoprel, a ostal bez trestu? 5 Vrchy prekladá, a tie ani nevedia, že ich vo svojom hneve prevrátil. 6 Do pohybu dáva zem z jej miesta, takže sa jej stĺpy otriasajú. 7 On dá príkaz slnku a už nezažiari, a okolo hviezd kladie pečať. 8 On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora. 9 On učinil Veľký voz i Orion, Plejády i súhvezdia južnej oblohy. 10 Veľké, až nevyspytateľné veci činí, i bezpočetné divy. 11 Prechádza popri mne, ja Ho však nevidím, keď ide okolo, ani Ho nezbadám. 12 Ak uchváti, kto Ho v tom zavráti? Kto Mu smie povedať: Čo to robíš? 13 Boh neodvráti svoj hnev, krčiť sa musia pred Ním pomocníci Rahaby. 14 O čo menej Mu smiem odvrávať ja a voliť slová proti Nemu? 15 Keby som bol aj v práve, nevedel by som odpovedať, svojho Sudcu by som mohol iba prosiť. 16 Keby som volal, aby mi odpovedal, neverím, že počuje môj hlas. 17 Ten, čo ma povíchricou kruší a bez príčiny množí moje rany, 18 nedá mi pookriať na duchu, ale ma nasycuje trpkosťou. 19 Ak ide o moc silného, tu je On; ak ide o súd, kto Ho predvolá? 20 Ak som aj v práve, vlastné ústa ma obvinia, ak som aj nevinný, On ma vyhlási za vinného. 21 Som nevinný, nestarám sa o svoju dušu, pohŕdam svojím životom. 22 Preto si myslím: Všetko jedno, nevinnému i vinnému On strojí koniec. 23 Keď Jeho bič náhle usmrcuje, vysmieva sa zo zúfalstva nevinných. 24 Krajinu vydáva do rúk bezbožníka a zastiera oči jej sudcov. Ak je to nie On, kto je to teda? 25 Moje dni utekajú rýchlejšie ako bežec, prchajú a nevidia nič dobré. 26 Šinú sa ako lode z tŕstia, ako orol, ktorý sa vrhá na korisť. 27 Ak si pomyslím: Zabudnem na svoj nárek, zanechám smutný výzor a rozveselím sa, 28 ľakám sa všetkých svojich bolestí, viem, že ma ich nezbavíš. 29 Ja budem uznaný vinným; načo sa márne namáhať? 30 Keby som sa umyl aj v snehovej vode a lúhom očistil si dlane, 31 i tak ma ponoríš do jamy, že sa i vlastným šatám budem hnusiť. 32 Lebo On nie je človek ako ja, aby som Mu odpovedal: Poďme spolu na súd! 33 Niet medzi nami rozhodcu, ktorý by položil ruku na nás oboch. 34 Nech sníme zo mňa svoju palicu i svoju hrôzu, aby ma nedesila; 35 potom prehovorím a nebudem sa Ho báť, lebo so mnou nie je to tak.