9. kapitola
Jóbova odpoveď Bildadovi
1Nato sa Jób ujal slova a povedal: 2Dobre viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom? 3Ak sa chce súdiť s Ním, z tisíc otázok ani na jednu nedá odpoveď. 4Má múdre srdce a veľkú moc; kto sa Mu kedy vzoprel, a ostal bez trestu? 5Vrchy prekladá, a tie ani nevedia, že ich vo svojom hneve prevrátil. 6Do pohybu dáva zem z jej miesta, takže sa jej stĺpy otriasajú. 7On dá príkaz slnku a už nezažiari, a okolo hviezd kladie pečať. 8On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora. 9On učinil Veľký voz i Orion, Plejády i súhvezdia južnej oblohy. 10Veľké, až nevyspytateľné veci činí, i bezpočetné divy. 11Prechádza popri mne, ja Ho však nevidím, keď ide okolo, ani Ho nezbadám. 12Ak uchváti, kto Ho v tom zavráti? Kto Mu smie povedať: Čo to robíš? 13Boh neodvráti svoj hnev, krčiť sa musia pred Ním pomocníci Rahaby. 14O čo menej Mu smiem odvrávať ja a voliť slová proti Nemu? 15Keby som bol aj v práve, nevedel by som odpovedať, svojho Sudcu by som mohol iba prosiť. 16Keby som volal, aby mi odpovedal, neverím, že počuje môj hlas. 17Ten, čo ma povíchricou kruší a bez príčiny množí moje rany, 18nedá mi pookriať na duchu, ale ma nasycuje trpkosťou. 19Ak ide o moc silného, tu je On; ak ide o súd, kto Ho predvolá? 20Ak som aj v práve, vlastné ústa ma obvinia, ak som aj nevinný, On ma vyhlási za vinného. 21Som nevinný, nestarám sa o svoju dušu, pohŕdam svojím životom. 22Preto si myslím: Všetko jedno, nevinnému i vinnému On strojí koniec. 23Keď Jeho bič náhle usmrcuje, vysmieva sa zo zúfalstva nevinných. 24Krajinu vydáva do rúk bezbožníka a zastiera oči jej sudcov. Ak je to nie On, kto je to teda? 25Moje dni utekajú rýchlejšie ako bežec, prchajú a nevidia nič dobré. 26Šinú sa ako lode z tŕstia, ako orol, ktorý sa vrhá na korisť. 27Ak si pomyslím: Zabudnem na svoj nárek, zanechám smutný výzor a rozveselím sa, 28ľakám sa všetkých svojich bolestí, viem, že ma ich nezbavíš. 29Ja budem uznaný vinným; načo sa márne namáhať? 30Keby som sa umyl aj v snehovej vode a lúhom očistil si dlane, 31i tak ma ponoríš do jamy, že sa i vlastným šatám budem hnusiť. 32Lebo On nie je človek ako ja, aby som Mu odpovedal: Poďme spolu na súd! 33Niet medzi nami rozhodcu, ktorý by položil ruku na nás oboch. 34Nech sníme zo mňa svoju palicu i svoju hrôzu, aby ma nedesila; 35potom prehovorím a nebudem sa Ho báť, lebo so mnou nie je to tak.